senník -a m. miesto na uskladnenie sena
senník -ka pl. N -ky m.
senník, -a m. miesto na pôjde obyč. nad stodolou al. v stajni al. osobitná drevená koliba na lúkach, kde sa uskladňuje seno: Odišiel na lúku do senníka nocovať. (Taj.) Bokom od dediny horel senník. (Ondr.)
senište p. senník
senník m, senište s miesto na pôjde obyč. nad stodolou al. osobitná drevená stavba na uskladnenie sena: (pol dvora) na zdlžinu po pana ffarare humyenczem, na ssyrynu po nyžny sennyk na luce po okno (L. TRNOVEC 17. st); kosec na luce děla seno stynagjce (:kosyce:) trawu, činj (:ukladá:) kopy senymj widlamj a wozj do sennjka (:ssopy:) (OP 1685); foenile: senište (LC 1707); kosu sennu sekáč kosý w čas sečby, w čas sekánj luk, w čas kljzenj sena do sennjka neb plewena seno schowáwá, neb do kup neb stohu skládá (WU 1750)