seniorát -u m.
1. hist. za feud. dedičné právo najstaršieho syna
2. cirk. správny obvod v ev. cirkvi;
seniorátny, seniorálny príd. k 2: s. dozorca, konvent
seniorálny, seniorátny [-n-] -na -ne príd.
seniorát -u m. ‹l›
1. hist. práv. (v stredoveku) nástupnícke a dedičské právo najstaršieho člena rodu bez ohľadu na stupeň jeho príbuzenstva k poručiteľovi
2. cirk. (v evanjelickej cirkvi) správny obvod zahrnujúci niekoľko zborov;
seniorátny, seniorálny príd.
seniorát, -u m.
1. hist. dedičné právo za feudalizmu, ktoré bránilo nehnuteľný majetok pred drobením a podľa ktorého majetok dedil najstarší syn;
2. cirk. v evanjelickej cirkvi správny obvod podliehajúci seniorovi; úrad seniora;
seniorálny, zried. i seniorátny príd. týkajúci sa seniorátu: s. zákon; cirk. s. konvent, s-a rada, s. dozorca