senát -u m.
1. zbor sudcov: s. medzinárodného súdu
2. polit. v niekt. štátoch jedna zo snemovní: S. Českej republiky, S. USA
3. škol. akademický s. vysokoškolská rada
4. hist. starorím. štátna rada;
senátny príd.: s-e voľby, s. sudca
senát -tu pl. N -ty m.
senát -u m. ‹l›
1. hist. zbor starších vážených občanov v antickom Ríme
2. polit. v niektorých štátoch (napr. v USA, v Taliansku) horná snemovňa najvyššieho zastupiteľského orgánu; hist. poradný zbor ruského cára
3. práv. (súdny) s. zbor sudcov
4. akademický s. najvyššia inštitúcia vysokej školy zložená zo zástupcov jednotlivých fakúlt na čele s rektorom;
senátny príd.: s-e rokovanie
senát p. súd 2
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
senát, -u m. sbor, rada;
polit. horná komora parlamentov v niektorých štátoch;
súd. sbor sudcov, ktorí môžu rozhodovať o vážnych al. sporných právnych záležitostiach: s. Najvyššieho súdu; obžalobný, rozvodový, trestný s.; Súdny senát zasadol v talároch. (Fr. Kráľ);
hist. obecné zastupiteľstvo niektorých miest, mestská rada: s. mesta Bratislavy; škol. zastar. akademický s. na stredovekých i mnohých súčasných univerzitách univerzitná rada;
hist. najvyššia štátna rada v starovekej rímskej republike;
senátny príd. týkajúci sa senátu: s. prezident, s-e voľby; s. sudca
senát m lat práv mestský magistrát: geden weczer w nowi cztwrtek chodili na senat y na czinter dechticzky, ze Ssinko, pastir czastinsky, a Janoss, pastir skaliczky, tež towarysse w czarodegstwy tom byly su (SENICA 1638); wseligaky statek w miestie y w poly gmenem a moczy senatu odwedly, k rukam oddaly, pod sprawu a mocz a vplnu geho resignirowaly (SKALICA 1671)