sektár -a m. príslušník sekty: fanatickí s-i;
sektárka -y -rok ž.;
sektársky príd. i prísl.: s-e hnutie; s. postupovať;
sektárstvo -a -tiev s.
1. utváranie siekt
2. sektárske názory
sektár -ra pl. N -ri m.
sektár -a m. (sektárka -y ž.) člen, stúpenec sekty: stredovekí s-i; – politický s. kto vyvíja činnosť v duchu sektárstva;
sektársky1 príd.: s-e hnutie; s-e odchýlky; s-e postoje; s-e heslá;
sektársky2 prísl.
sektár, -a m. prívrženec sekty: Boli tam pozbieraní akísi sektári, čo nechceli vziať zbraň do ruky. (Tat.); fanatickí s-i (Urb.);
sektárka, -y, -rok ž.;
sektársky príd.: s-e hnutie; s. názor;
sektárstvo, -a, -tiev str. vytváranie siekt: náboženské s.; politické s. (napr. v strane úchylka od línie strany)
sektár m lat prívrženec nej. náboženskej sekty, odpadlík od cirkvi, heretik: poneváč mne Búh miloval, v nebezpečném svete nechtel mú duši držeti, nebo vedel, že kacíri, sektári bezbožní budú bedlive po ní túžiti (ASL 1662); w čem Augustyn wsseckych odpornych sektáruw pripodobňuge (DuP 1716); maličke gest stado katolikow proty pohanom, bludarom a sectarom (MiK 18. st); -sky príd: po čem cyrkew Krystowa poznana biťy ma, a čim se dely od zberby sektarskeg (TP 1691); rozlične krůžky gednagu y o bludném sektárském včenj (ST 1797); -stvo [-í] s učenie sekty: bludarstwy nowokrsstenske aneb gine blaznywe sektarstwy (CA 1579); iďtež daleko, diabolské sektárství, jenž katolíkův máte v nenávisti (ASL 1730)