sejba, -y ž.
1. siatie: krížová s. pri ktorej sa seje pozdĺž i naprieč role; úzkoriadková s. pri ktorej je rozpätie riadkov 6-7 cm; strnisková s. siatie do zoraného strniska; obdobie, čas s-y; s. ozimín, jarín; ručná, mechanizovaná s., s. sejačkou; jarná, jesenná s.; s. obilnín, kukurice, ďateliny, trávy; les. bodová s. osev jednotlivých semien do jamôk; misková s.; pásová, brázdová, ryhová s.; pren. kniž. zberať úrodu všenárodnej sejby (Vaj.) práce, snahy, úsilia; Z tej sejby získal národ. (Hviezd.)
2. zried. zasiate semeno: Tŕňa krutô dusí sejbu. (Hviezd.) Keď sa sejba nevydarí, môže sa roľa nanovo zarobiť. (Taj.)
3. čas siatia: Prišla sejba a zrna kde nič tu nič. (Kal.)