sedliacky [se-, še-; -dl(i)a-, -dlá-] príd
1. patriaci sedliakovi al. používaný sedliakom: grunty sedlaczke, hosstaky pak, w kterych obidlenj swe magy (TRENČÍN 1589); ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene (ŽILINA 1622); Janoš, Ondro a Adam Babinsky sedia na dvu laniech sedlackych (ORAVA 1625 U2); ponewacs w hrachach welka sskoda se stawa, a to yak w panskich, tak w sedliackich (L. JÁN 1704); my od nasich predkoch nikda neslyšeli, žeby dakedy u nas v Hranovnici nejake zemanske aneb panske grunty byli, ale všecko sedlacke (HRANOVNICA 1776 LP); tak še volaju Dluhe zeme, šedlacke (NEMCOVCE 1787 LP)
2. pochádzajúci od sedliakov, vykonávaný sedliakmi: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustiti wedle sedlaczkeho woleni (ŽK 1473)
L. s-a poriadka, robota, práca práv pracovná povinnosť poddaného sedliaka voči zemepánovi: sedlácke roboty žebi robili, neny su powedomy, poradky ginsse sedlacke wikonawaly (GALANTA 1663); nevime jak by jsme mohli naše prace sedliacke a hospodarske vykonavat (HYBE 1678 LP): (tovariš) nge w poly sedlacku robotu powinen delat, ale okolo kozj a we warsstate (VELIČNÁ 1750); kumssti zbitečne gsme zakázali, z kterimi také chudobny odtahugú se od sedláckég roboti (PT 1778)
3. prislúchajúci do sedliackej vrstvy, stavu: k tey dywcze swey prygel zete gedneho sedlaczkeho czloweka z Jahodnyk, menem Petrass Mylecz (TREBOSTOVO 1577); niczmeneg magy take mistry pilny pozor daty na towarissuw swich, budto žeby on bil zemanskeho neb sedlaczkeho, meštianskeho aneb gineho rodu (HLOHOVEC 1674); empirice: lekárstwi sedlácké ľudové lieky z bylín; empiricus: lekar sedlacky ľudový liečiteľ (KS 1763); zwázaly chitenych a sedláczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyža predložily (PeP 1770) prostý, jednoduchý
4. spoločensky nižšie hodnotený, nekultúrny, prostý, hrubý: sedlyacka trupnost zmrznutu hluposty smrdj (KoB 1666); geho hunczfutom a sselmom, psom sedliackjm menowaly (KRUPINA 1738); opica barbarics: sedlácke seba sprawowáni; incivilis: sedlácky, neuctiwy (KS 1763); hrizu se z mrzutú, sedláckú a společnú záwistu (PT 1778); po s-y prísl výraz k 4: rusticatim: po sedlácsky, po chlápsky, na spúsob sedláka; sicilisso: po sedlácky mlúwjm aneb sprosťe mlúwjm (KS 1763); sedliactvo [-o, -í] s
1. sedliacky stav, príslušnosť k sedliackemu stavu: ničmeneg my nedorozumnemu, medznemu chlapstwu neb sedliactwu konečnu skazu gesste nezadagicze, lid wogensky sme zadržely (L. JÁN 1672); nech se beru w rozum y wssicknj, ktery zanechagjce swe remeslo, kupectwo, sedlactwo, na wognu se oddawagy (SP 1696); wssakze uhlidagice geho dostatečnost, o to sme se winalozily, abi sme mu take y do sedlactwa dopomohly (SPIŠ 18. st)
2. poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z domu, záhrady a pôdy s rozličnou výmerou (najmenej 1/8), kt. dával zemepán svojim poddaným do trvalého al. dočasného užívania: Jan pak Hobrciar plativa od polovice sedlactvi sveho na obadva terminy po penezich 88 (BOJNICE 1614 U2); on sedliactwo w Krnissowe nygiakowe nemal, než zustawal tam toliko na hoffierstwy (KRUPINA 1643); (J. Paluš) bil toljko za pol sedljaka, takže predgmenowaneg paneg taktess y do slowutneho widjeka toliko za pol sedljactwa odbjwal (S. PRAVNO 1682); na nagwatssje sedljacztwo czeluo wisege sa sto korczou, to gest mjer sestdesjat sest presporskich a sena že naberagu z uwratjama sest wozou (ČREMOŠNÉ 18. st)