sedliak -a mn. -ci m.
1. roľník: zámožní, drobní s-i
2. zastaráv. príslušník dedinského obyvateľstva, dedinčan: robotný, prefíkaný s.
3. hovor. pejor. nevychovaný človek (aj ako nadávka)
4. hovor. figúrka v šachu (pešiak) a v kolkoch: blokovať s-a; trafiť s-a;
sedliačka -y -čok ž. k 1 – 3;
sedliacky príd. i prísl.: s. chlapec, s-e šaty, s-e správanie; obliekať sa (po) s.;
sedliactvo -a s.
1. sedliacky stav
2. sedliaci;
sedliačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.;
sedliačisko -a s. i m. zvel.
sedliacky -ka -ke príd.
dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvo • kniž.: rustikálny • ruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikou • zastaráv. sedliacky: sedliacky chlapec • obecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastier • nár. valalský
poľnohospodársky založený na poľnohospodárstve, súvisiaci s poľnohospodárstvom • agrárny: poľnohospodárske, agrárne krajiny; poľnohospodárska, agrárna politika • kniž. agrikultúrny; hospodársky: hospodárske zvieratá, hospodársky dvor • roľnícky (týkajúci sa roľníka, práce na poli a pod.): roľnícke družstvá, roľnícka práca • sedliacky: sedliacka usadlosť • poľný (získaný z poľa, vykonávaný na poli): poľné plodiny, kultúry; jesenné poľné práce
sedliacky p. dedinský, poľnohospodársky
sedliacky príd.
1. trochu zastar. roľnícky, poľnohospodársky: s. dom, s. dvor, s. majetok, s-e hospodárstvo; s-e obyvateľstvo, s-a rodina; s. ľud (Vaj.); chudobná sedliacka vrstva (Ráz.); s. stav; s. syn, chlapec, mládenec; s-a dievka, s-e dievča; s-a izba; s-e šaty ľudový, vidiecky odev; Nehanbí sa za svoj sedliacky rod (Taj.) roľnícky pôvod. Nerástol na koláčoch, ale na sedliackom chlebe (Ráz.-Mart.) nemal blahobyt, bol skromne vychovaný; ťažká sedliacka robota (Taj.); s. voz na vozenie nákladu; Novorodenému dal každodenné, sedliacke meno Ondrej. (Kuk.) Jeho kancelária páchne sedliackymi halenami. (Urb.) Na zábavy sedliacke sa mu vraj ako remeselníkovi ani nepatrilo. (Taj.) Nevozia sa na svojich kočoch a koňoch, ale na sedliackych mitrhách. (Kal.); kuch. s-e maslo druh masla domácej výroby; s-e povstanie, s-e vzbury, vojny vo feudalizme prejavy odporu proti nevoľníctvu a útlaku feudálnych pánov; pren. Museli skloniť tvrdé sedliacke šije (Urb.) premôcť svoju hrdosť. Ozvala sa v ňom sedliacka pýcha (Skal.) hrdosť majetného sedliaka; hovor. (zdravý) s. rozum reálny pohľad na svet, prosté, prirodzené, nešpekulatívne myslenie; zdravé sedliacke názory (Zúb.); Moja múdrosť je len taká sedliacka (Vaj.) prirodzená, neškolená schopnosť správneho úsudku; s-a prefíkanosť, s-e lišiactvo povestné vlastnosti dedinských ľudí; So sedliackym fígľom dá sa splniť povinnosť i mať sa dobre. (Tat.); s-a skúposť, sporivosť;
2. dedinský, prostý, primitívny (v triednej spoločnosti obyč. pejor., op. panský): s-e spôsoby, s-e správanie hrubé, neokrôchané; s-a hranatosť (Urb.); s-a duša (Jégé); Ty hlúb sedliacky, chrapúň dedinský! (Min.); mamľas sedliacky (Hor.) nadávky sedliakom; Veď sú oni nie kadejakí sedliacki upískanci! (Ráz.) Zavri svoj nečistý, sedliacky pysk. (Jégé);
sedliacky, po sedliacky prísl.: Strojí sa sedliacky (Ráz.) ako sedliak, nosí ľudový odev. Chodili (dievčence) po sedliacky oblečené. (Jégé);
sedliactvo, -a str.
1. sedliacky, roľnícky stav, pôvod: Nepodarilo sa mu zhodiť zo seba kliatbu sedliactva. (Urb.)
2. hromad. sedliacke, roľnícke obyvateľstvo, roľníctvo: zástupca sedliactva (Ráz.); Aké potreby má sedliactvo? (Jes.)
3. zastar. roľnícke hospodárstvo, gazdovstvo: opustené s.
sedliacky [se-, še-; -dl(i)a-, -dlá-] príd 1. patriaci sedliakovi al. používaný sedliakom: grunty sedlaczke, hosstaky pak, w kterych obidlenj swe magy (TRENČÍN 1589); ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene (ŽILINA 1622); Janoš, Ondro a Adam Babinsky sedia na dvu laniech sedlackych (ORAVA 1625 U2); ponewacs w hrachach welka sskoda se stawa, a to yak w panskich, tak w sedliackich (L. JÁN 1704); my od nasich predkoch nikda neslyšeli, žeby dakedy u nas v Hranovnici nejake zemanske aneb panske grunty byli, ale všecko sedlacke (HRANOVNICA 1776 LP); tak še volaju Dluhe zeme, šedlacke (NEMCOVCE 1787 LP) 2. pochádzajúci od sedliakov, vykonávaný sedliakmi: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustiti wedle sedlaczkeho woleni (ŽK 1473) L. s-a poriadka, robota, práca práv pracovná povinnosť poddaného sedliaka voči zemepánovi: sedlácke roboty žebi robili, neny su powedomy, poradky ginsse sedlacke wikonawaly (GALANTA 1663); nevime jak by jsme mohli naše prace sedliacke a hospodarske vykonavat (HYBE 1678 LP): (tovariš) nge w poly sedlacku robotu powinen delat, ale okolo kozj a we warsstate (VELIČNÁ 1750); kumssti zbitečne gsme zakázali, z kterimi také chudobny odtahugú se od sedláckég roboti (PT 1778) 3. prislúchajúci do sedliackej vrstvy, stavu: k tey dywcze swey prygel zete gedneho sedlaczkeho czloweka z Jahodnyk, menem Petrass Mylecz (TREBOSTOVO 1577); niczmeneg magy take mistry pilny pozor daty na towarissuw swich, budto žeby on bil zemanskeho neb sedlaczkeho, meštianskeho aneb gineho rodu (HLOHOVEC 1674); empirice: lekárstwi sedlácké ľudové lieky z bylín; empiricus: lekar sedlacky ľudový liečiteľ (KS 1763); zwázaly chitenych a sedláczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyža predložily (PeP 1770) prostý, jednoduchý 4. spoločensky nižšie hodnotený, nekultúrny, prostý, hrubý: sedlyacka trupnost zmrznutu hluposty smrdj (KoB 1666); geho hunczfutom a sselmom, psom sedliackjm menowaly (KRUPINA 1738); opica barbarics: sedlácke seba sprawowáni; incivilis: sedlácky, neuctiwy (KS 1763); hrizu se z mrzutú, sedláckú a společnú záwistu (PT 1778); po s-y prísl výraz k 4: rusticatim: po sedlácsky, po chlápsky, na spúsob sedláka; sicilisso: po sedlácky mlúwjm aneb sprosťe mlúwjm (KS 1763); sedliactvo [-o, -í] s 1. sedliacky stav, príslušnosť k sedliackemu stavu: ničmeneg my nedorozumnemu, medznemu chlapstwu neb sedliactwu konečnu skazu gesste nezadagicze, lid wogensky sme zadržely (L. JÁN 1672); nech se beru w rozum y wssicknj, ktery zanechagjce swe remeslo, kupectwo, sedlactwo, na wognu se oddawagy (SP 1696); wssakze uhlidagice geho dostatečnost, o to sme se winalozily, abi sme mu take y do sedlactwa dopomohly (SPIŠ 18. st) 2. poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z domu, záhrady a pôdy s rozličnou výmerou (najmenej 1/8), kt. dával zemepán svojim poddaným do trvalého al. dočasného užívania: Jan pak Hobrciar plativa od polovice sedlactvi sveho na obadva terminy po penezich 88 (BOJNICE 1614 U2); on sedliactwo w Krnissowe nygiakowe nemal, než zustawal tam toliko na hoffierstwy (KRUPINA 1643); (J. Paluš) bil toljko za pol sedljaka, takže predgmenowaneg paneg taktess y do slowutneho widjeka toliko za pol sedljactwa odbjwal (S. PRAVNO 1682); na nagwatssje sedljacztwo czeluo wisege sa sto korczou, to gest mjer sestdesjat sest presporskich a sena že naberagu z uwratjama sest wozou (ČREMOŠNÉ 18. st)