Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sedlo -a -diel s.

1. sedacia časť konského postroja: dať koňovi s., vyskočiť do s-a

2. tech. časť strojov, súčiastok ap., na ktorej sú položené: s. koľajnice, ventilu

3. preliačina v pohorí: horské s.

4. samostatne vsadený diel oblečenia vo výške pliec;

sedlový príd.: s. kôň v záprahu ľavý; s-á strecha z dvoch šikmých plôch;

sedielko -a -lok s. zdrob., sedielce -a -lec s. zdrob. expr.

● expr. → vyhodiť niekoho zo s-a

sedielko -ka -lok s. zdrob.

sedielce, sedielko¹ p. sedlo¹

sedielko² p. sedlo²

sedielko³ p. sedlo³

sedlo¹, -a str.

1. hlavná časť jazdeckého konského postroja, pripínajúca sa na chrbát koňa, na ktorej jazdec sedí: remenné s.; Vyťahuje dreveného koňa s koženým sedlom. (Fr. Kráľ); dať, založiť, sňať koňovi s.; sadnúť, vysadnúť, vyskočiť, vyhupnúť sa, vyšvihnúť sa do s-a; Pokládol sedlá a ohlávky na kone. (Jégé); kôň súci pod sedlo i do koča na jazdenie i do záprahu; Kôň je pod sedlom (Pal.) osedlaný. Nos je trochu na spôsob sedla v prostriedku prehnutý. (Kuk.); pren. s. nosa časť nosa pri koreni

● hovor. sedieť (pevne) v s-e mať zaistené postavenie, byť pánom situácie: My, teraz prišli, nesedíme ešte pevne v sedle. (Jégé) Cítia sa v sedle, ale zabúdajú, že i najlepší kôň sa môže potknúť. (Urb.); udržať sa v s-e (Vaj.) udržať si postavenie; sadnúť do s-a dostať sa k moci, k dobrému postaveniu; stať sa pánom situácie: Tomu sa páni dobre rozumeli, ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bodic.); pomáhať niekomu do s-a podporovať ho, pomáhať mu dostať sa na vedúce miesto; vyhodiť niekoho zo s-a pripraviť ho o postavenie, o priazeň niekoho, zaujať jeho miesto;

2. tech. časť niektorých strojov a súčiastok, na ktorej sú uložené: s. ventilu, koľajnicové s.;

sedlový¹ príd.

1. (o ťažnom zvierati, obyč. o koňovi) pri záprahu ľavý, podsebný (op. náručný): s. kôň; Voly stáli ešte po páre, náručný so sedlovým, ako sa naučili v jarme. (Chrob.) Mládenec potľapkal sedlovú kobylu po šiji. (Fr. Kráľ);

2. stav. s-á strecha skladajúca sa z dvoch šikmých plôch;

sedielko¹, -a, -lok i sedielce, -a, -lec str. zdrob. expr.

sedlo², -a, -diel str. geogr. priehlbina, preliačina v horskom masíve: horské s., Lomnické s.; stúpať, vystúpiť na s., do s-a; Pod nohami sa nám tiahol horský hrebeň, ktorý sa vinul po končiaroch, štrbinách, hrotoch, sedlách a skalných strmých výšvihoch. (Bedn.);

sedlový² príd.: s-á oblasť;

sedielko², -a, -lok str. zdrob.

sedlo³, -a, -diel str. krajč. samostatne strihaný diel šiat, vsadený vo výške pliec (napr. na šatách, blúzke, saku ap.): šaty naberané pod s-om; zriasené s., šikmo strihané, ozdobné, pletené, vyšívané s.;

sedielko³, -a, -lok str. zdrob. expr.

sedielko p. sedlo

sedlo s
1. sedacia časť konského postroja: to sme wydely, ze pachole Baranowo sluzebne sedlo na konye sedlya (TRENČÍN 1560) služobnícke, pre služobníctvo; furmanskuo sedlo 1 (D. ŠTUBŇA 1578 E); podle commiszie Geho Oswicenosty pana dal mladenczowy Szenczimu gedno sedlo tatarske; oddal wozarowy, ktery gest pry čerwenych kobilach, dwe wozarske sedla za fl 3 (SOBLAHOV 1651); od granatoweho a škarlatoweho czaffragu na husarske aneb tatárske sedlo (ZVOLEN 1692 E); drewene sproste sedlo a na nem remen, od toho sprostegsse sedlo wozarske, remenem černim obtahnute, a tak daleg, gake sedlo, taki plat (RADVAŇ 1702); dal sem nowe sedlo nemeczke pre paholkow, fl 2 d 40 (HLOHOVEC 1749);
x. pren v sedle boske milosti měko se gezdj (SR 17. st) pod Božou ochranou
F. byť žene za s. byť pod papučou: negen wzacnemu panu kralj Alexandru ozhralstwy usskodjlo, tez Aristotelowy slawnemu philosoffowy, neb byl žene za sedlo (BV 1652); sedlať muža bez s-a držať, mať muža pod papučou: yesste wecžj bida, kde mrcha gsauseda (!) bez sedla muže sedla (BV 1652); zvrhovať zo s-a koho správať sa panovačne, preberať nadvládu nad niekým: imperiosa conjunx: z sedla zwrhugjcy žena (KS 1763) panovačná
2. sedadlo: tokář sedicy na sedle, toči dlátkem na stružnjku, kúle kolky, bábata a podobne struhane wecy (OP 1685); nadstawel sem remen na kowaczke sedla (P. BYSTRICA 1730)
3. preliačina v pohorí: zem Pod Tybinim sedlom (H. JASENO 1675); -ový príd k 1: kun černawi, križi ssiroki, na sedloweg strane hostec (BARDEJOV 1653) na časti chrbta, kde býva položené sedlo; stratum: sedlowy caffrag, podússka sedlowá (KS 1763)
L. s. kôň jazdecký: (Šalamún) w stagy swogich štyricetťysic zapraznych kony a dwanaste tysic sedlowych chowal (PP 1734); sedielko [-él-] dem k 1: ephippiolum: sedélko (PD 18. st);
x. k 2: sediculum: sedelko (KS 1763)