sedenie -nia -ní s.
sedenie p. schôdzka 1
schôdzka 1. organizované zídenie sa členov istej organizácie, istej skupiny • schôdza: predvolebná, slávnostná schôdzka, schôdza • zasadnutie • zasadanie • rokovanie: zasadnutie, zasadanie, rokovanie výboru • hovor. sedenie: zajtra máme sedenie • expr. seansa: seansa trvala až do večera • zastar. sesia (Kalinčiak) • porada (schôdzka s cieľom riešiť problémy): výrobná porada • rada (schôdzka, pri ktorej niekto niekomu radí): ísť na radu k priateľovi • zhromaždenie (organizované stretnutie väčšej skupiny ľudí so spoločným cieľom): verejné zhromaždenie • publ. míting (verejná schôdzka väčšieho počtu ľudí): študentský míting • manifestácia (verejná slávnostná schôdzka): prvomájová manifestácia • zastar. tábor: tábor ľudu • aktív (pracovná schôdzka) • konferencia (schôdzka odborníkov, politikov): medzinárodná vedecká konferencia • sympózium (schôdzka odborníkov) • konzílium (schôdzka úzkeho kruhu odborníkov): lekárske konzílium • kolokvium (schôdzka odborníkov) • kolégium (schôdzka vybratých odborníkov) • stretnutie (dohovorená schôdzka): stretnutie ministrov • zjazd (schôdzka rokujúca o podstatných veciach v politických stranách a organizáciách): zjazd strany • kongres (stretnutie širokého okruhu odborníkov, politikov): kongres stomatológov • snem (schôdzka politikov) • zlet (v minulosti slávnostná schôdzka telocvičnej jednoty Sokol) • hovor. výborovka (schôdzka výboru) • hovor. gremiálka (gremiálna schôdzka) • publ. summit (schôdzka najvyšších činiteľov) • publ. operatívka (operatívna schôdzka) • konvent (cirkevná schôdzka u evanjelikov) • synoda (schôdzka predstaviteľov evanjelickej cirkvi) • koncil (schôdzka najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi) • hist. sednica: sednica Tatrína
2. dohovorené zídenie sa, obyč. dvoch ľudí • stretnutie: mám schôdzku, stretnutie s priateľom • hovor. rande • kniž. rendezvous, pís. i randevú: ísť na rande • zraz (schôdzka viacerých osôb na dohovorenom mieste): zraz účastníkov pochodu je o 8. hod. • posedenie (priateľská schôdzka obyč. s pohostením): posedenie pri príležitosti narodenín • zried. postretnutie • poet. postret (Hviezdoslav)
sedenie1, -ia str.
1. sediaca poloha, poloha v sede: Dráždil ho spôsob jeho sedenia. (Štef.) Nemali stolice na pohodlné sedenie. (Kuk.); aby rozkýval údy po dlhom sedení (Tim.); miesto na s. (napr. v divadle, na športovom ihrisku, v električke, v autobuse); pren. „Zlízol“ dva týždne áreštu. Nuž sedel. Veď sa on pre tú trochu sedenia o zem nehádzal (Jégé) pre krátkodobé väzenie. Odsúdili ho na dlhoročné sedenie (Gab.) väzenie.
2. kniž. zastar. schôdzka, zasadanie; spoločenské posedenie: akademické s. (Škult); Sedenia pred smutnou vŕbou i v jedálni budú pretrhnuté. (Vaj.); lek. ošetrovacie s. (napr. u kožného lekára, u psychiatra) návšteva u lekára, počas ktorej sa koná liečebný úkon
sedenie2, -ia str. nár. dom, dvor, hospodárstvo: Sadol do najlepšieho sedenia v obci. (Kuk.)
sedenie [-ie, -ia, -í] s 1. sediaca poloha, poloha v sede: semeno pražene tlak strewny zastawuge, w pytlyczku u wine warene, strewo wyssle z zadku wtlačuge sedenym na nem (HL 17. st); muryky pre sedienj z nowu desku (DUBNICA n. V. 1723); discubitus: sedeni pri stolu; conscensio: sedeny w hagowe; sedentarius: sedjcy, sedenjm pracugjcy; sedentaria opera: sedenjm robene prace (KS 1763); móphti ze seďeňy powstal (BR 1785); x. pren potom zaslibuge gim take (:Kristus aposstolom:) sedenj na trunich (CS 18. st) vládu L. incubatio: sedenj na wagcách, nasádanj kwočkj (KS 1763) (o vtákoch) vytváranie vhodných tepelných podmienok pre vývin mláďat 2. miesto, predmet, na kt. sa sedí: w prjbitku pak swadebnjm hoffmistr na ten spusob gakby hodownjcy swe sedenj a mista pri stole mítj meli, má sám porádne dislocowat a gednému každému mjsto vkázat (B. BYSTRICA 1723); gestatorium: nosydlo, stolica, w kterég lid nosá, nosné seďeni (KS 1763) 3. zdržiavanie sa niekde, pri niečom: (svedok) to len s toho wie, že slýssal pri sedenj na piwe, geden z druhim takto se wadily (MARTIN 1754) 4. práv poľnohospodárska usadlosť, grunt: Janowi, synu swemv, poruczim roly wyssni a Jakobowj, synu swemu, tiež siedieni (ŽK 1518); pred siedmj nebo ssiestmj rokj mne dala bola dedina gednu čztwrtku sedenia, sedliactwa w dedine Krnissow (KRUPINA 1642); moga matka Beke Judka založila bola kúriu yakožto sedenia zemianskuo, kde ge wcžileg mager panský (s. l. 1725 DSJ); od starodavna obyčej byl ten, že slavnemu panstvu od každého pol sedenia pod jmenem konopnyho devatku poltreta žajdla konopnyho semena jsme davali (DETVA 1793 LP); od celeho sedenga nassemu zemskemu panu za dewgatok platime (ĽUBEĽA 18. st) 5. spoločné rokovanie, zasadnutie: synedria: seďeni, zhromážďeni, rádda; sessimonium: stolične seďeňá (KS 1763); do tegto rubryky se zapjssu takowy, který w radnjm shromážďenj stolicu neb sedenj a hlas magu (SO 1785)