sedadlo -a -diel s. predmet na sedenie: predné, zadné s-á auta; sklápacie s.;
sedadlový príd.;
sedadielko -a -lok s. zdrob.
sedadlo -la -diel s.
sedadlo predmet určený na sedenie: zadné sedadlo v autobuse • sedačka (sedadlo na lanovke al. turistických výťahoch) • sedisko • zastar. bak (sedadlo na voze al. koči): sedí v bričke na mäkkom sedisku; sadnúť si na bak • nár. sedaňa: sedaňa na bicykli (Tatarka)
sedadlo, -a, -diel str. zariadenie určené na sedenie: s. stoličky, kresla; s. voza, auta, vlaku; predné, zadné s.; kožené, čalúnené, drevené, tvrdé, mäkké s.; záchodové s.; sadnúť si na s., zaboriť sa do mäkkého s-a, vstať zo s-a; s. v divadle; sklápacie s.; pohyblivé pracovné s.; stupňovité s -á; V hneve klesol na sedadlo. (Fig.) Dámy vo voze stíchli, učupili sa v sedadle. (Kuk.) Starý je roztiahnutý na sedadle. (Ráz.);
sedadlový príd.: s. autobus; s. tvar vhodný pre sedadlo
sedadlo [-(d)l-], sedidlo s 1. sedacia časť tela, zadok: podex: ryt, zadek, sedadlo (PD 18. st) 2. miesto, na kt. sa sedí: kohaut hreben na swem smetistj (:sedadle:) gsuce neb kokrhage, wizdwihuge (KoA 17. st); locus sessionis: sedadlo (KrG 1704) 3. predmet na sedenie: hedra: sedydlo, stolice (ASl 1740); hedra: sedidlo, stolice (CL 1777); haedra: sedidlo (ML 1779)
sedidlo p. sedadlo