secesia -ie ž. umel. smer z konca 19. stor. zdôrazňujúci ozdobnosť;
secesný príd.: s-á budova, s-é umenie;
pren. nevkusný, neštýlový
secesný -ná -né príd.
secesia -ie ž. ‹l›
1. kniž. odlúčenie sa od nejakého celku, odštiepenie sa; hist. demonštratívny odchod plebejcov z Ríma ako krajný prostriedok v boji s patricijmi na začiatku rímskej republiky: s. ľudu
2. výtv. umelecký smer na sklonku 19. a začiatku 20. stor. prekonávajúci historizmus novým lineárnodekoratívnym a ornamentálnym štýlom; archit. obdobný smer v architektúre uplatňujúci nové materiály ako oceľ, sklo;
secesný príd. s-é maliarstvo; s. dom, nábytok;
secesne prísl.;
secesnosť -ti ž.
secesný príd. výtvar. týkajúci sa secesie (v umení): s-é umenie, s-á stavba; s. sloh;
pren. nevkusný, neštýlový: s. ornament; s-á maľba; s-á ľudovosť