secesia -ie ž. umel. smer z konca 19. stor. zdôrazňujúci ozdobnosť;
secesný príd.: s-á budova, s-é umenie;
pren. nevkusný, neštýlový
secesia -ie ž.
secesia -ie ž. ‹l›
1. kniž. odlúčenie sa od nejakého celku, odštiepenie sa; hist. demonštratívny odchod plebejcov z Ríma ako krajný prostriedok v boji s patricijmi na začiatku rímskej republiky: s. ľudu
2. výtv. umelecký smer na sklonku 19. a začiatku 20. stor. prekonávajúci historizmus novým lineárnodekoratívnym a ornamentálnym štýlom; archit. obdobný smer v architektúre uplatňujúci nové materiály ako oceľ, sklo;
secesný príd. s-é maliarstvo; s. dom, nábytok;
secesne prísl.;
secesnosť -ti ž.
secesia, -ie ž.
1. kniž. hromadné vystúpenie jednotlivcov z určitého spoločenstva, odtrhnutie sa, odštiepenie, odluka: povestná secesia v spolku Orol (Vaj.);
2. výtvar. umelecké hnutie na konci 19. stor., odmietajúce napodobňovanie historických štýlov a hľadajúce nový výraz v dekoratívnosti: dekadentná s.