sebec -bca m. kto hľadí len na vlastný prospech, egoista: meštiacky, bezohľadný s.;
sebecký príd.: s. človek, s. záujem;
sebecky prísl.;
sebeckosť -i ž.;
sebectvo -a s.
sebeckosť -ti ž.
sebecký príd. starajúci sa iba o seba, o svoj prospech, o uspokojenie svojich chúťok; prezrádzajúci sebectvo; egoistický: s. človek; bezohľadný, sebecký tyran (Jégé); s-á rodina (Tim.); s-á povaha; Láska je sebecká. (Urb.); s-á radosť (Kuk.); vedená sebeckými pudmi (Jégé); s. záujem (Škult); s-é sklony dieťaťa; s-á chamtivosť;
sebecky prísl.: Kráčal sebecky svojou cestou. (Ondr.);
sebeckosť, -ti ž. sebecká povaha; sebecké, bezohľadné počínanie;
sebectvo, -a str. sebeckosť