sebavedomie -ia s. vedomie vlastnej hodnoty, sebaistota: národné s., nezdravé s., nedostatok s-ia
sebavedomie -mia s.
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie
sebavedomie, -ia str. vedomie vlastnej hodnoty, sily, dôležitosti, hrdosť, sebaistota: nedostatok s-ia; prílišné s. namyslenosť; Ty nemáš nič hrdosti, nič sebavedomia. (Tim.) Dviha sebavedomie zakríknutých, ubíjaných ľudí. (Mňač.); podlamovať sebavedomie a odvahu autora (Mráz); národné sebavedomie (Letz) hrdosť, národné uvedomenie; neoprávnené s. (Vaj.); Potešuje moje ranené sebavedomie. (Al.) Víťazstvo ho po vzbudilo, dodalo mu sebavedomia. (Al.) Dodala smelšie s prízvukom istého sebavedomia. (Vans.) Jankovi chýba sebavedomie. (Mor.) Sebavedomie mu žiari z očí. (Kuk.) Vzpriami sa, dodá si sebavedomia. (Bod.)