sebavedomý príd. kt. si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: s. človek; s-é správanie, s-á odpoveď;
sebavedome prísl.: s. sa správať
sebavedome 2. st. -mejšie prísl.
hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko
porov. aj hrdý 1
2. porov. veľkolepý, nádherný 1
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1
sebavedome 1. p. hrdo 1, pyšne 2 2. p. povýšene
sebavedome p. sebavedomý
sebavedomý príd.
1. ktorý má sebavedomie, je si vedomý vlastnej hodnoty, sily, dôležitosti, hrdý, sebaistý: s. človek; [Magda] sebavedomá a hrdá, premeriava Baláňa očami plnými nenávisti. (Tim.); zámožní a sebavedomí obyvatelia (Vans.); s. národ (Štúr);
2. prezrádzajúci sebavedomie, vnútornú istotu: s-é správanie, vystupovanie; s. výraz tváre (Jégé); s-á odpoveď (Hruš.); V jeho hlase cítim sebavedomú istotu dieťaťa. (Fig.) Je to trúfnosť odpovedať na otázku sebavedomými slovami. (Zúb.);
sebavedome prísl. hrdo, sebaisto: s. sa správať; s. sa usmievať; sebavedome si vykračoval (Jégé); s. vystupovať (Karv.); Zablysli sa jej oči sebavedome. (Tim.)