sebavedomý príd. kt. si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: s. človek; s-é správanie, s-á odpoveď;
sebavedome prísl.: s. sa správať
sebavedomý -má -mé 2. st. -mejší príd.
hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakov • povýšený • poet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšná • sebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanie • nepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorená • nepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakter • kniž. honosný: je nositeľom honosných titulov • expr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav) • prihrdý (príliš hrdý)
2. p. veľkolepý, nádherný 1
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby
sebavedomý príd.
1. ktorý má sebavedomie, je si vedomý vlastnej hodnoty, sily, dôležitosti, hrdý, sebaistý: s. človek; [Magda] sebavedomá a hrdá, premeriava Baláňa očami plnými nenávisti. (Tim.); zámožní a sebavedomí obyvatelia (Vans.); s. národ (Štúr);
2. prezrádzajúci sebavedomie, vnútornú istotu: s-é správanie, vystupovanie; s. výraz tváre (Jégé); s-á odpoveď (Hruš.); V jeho hlase cítim sebavedomú istotu dieťaťa. (Fig.) Je to trúfnosť odpovedať na otázku sebavedomými slovami. (Zúb.);
sebavedome prísl. hrdo, sebaisto: s. sa správať; s. sa usmievať; sebavedome si vykračoval (Jégé); s. vystupovať (Karv.); Zablysli sa jej oči sebavedome. (Tim.)