sebaistý príd. kt. si dôveruje, sebavedomý: s-é správanie, konanie;
sebaisto prísl.
sebaistý -tá -té 2. st. -tejší príd.
sebaistý p. sebavedomý
sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá reč • sebaistý • istý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuť • hrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovanie • pyšný • poet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievča • povýšený • povýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanie • expr. frajerský • obyč. pejor. supermanský • expr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby
sebaistý príd. istý sám sebou, sebavedomý: s-é správanie, vystupovanie, s-á reč; [Dubec] sebaistý, usmievavý, hovorí ležérne a s prevahou. (Karv.); sebaistý pohľad (Laz.);
sebaisto prísl.: s. sa správať, s. vystupovať