sebadôvera -y ž. dôvera vo vlastné schopnosti, sily, sebaistota: strata s-y, získať s-u
sebadôvera -ry ž.
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
sebadôvera p. sebavedomie, istota 2
sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôvera • sebaistota • istota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istoty • hrdosť • pýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodine • zastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský) • zastar.: sebavedomosť (Timrava) • povedomie
sebadôvera, -y ž. dôvera v seba samého, vo vlastné schopnosti a sily: stratiť, nadobudnúť s-u; dodávať niekomu s-u; budiť s-u (Votr.); Usmiala sa nad tou prílišnou sebadôverou. (Bedn.) Zahlaholí hlasom plným sebadôvery. (Jil.); hrdosť v srdci, sebadôvera v. oku (Kuk.) sebavedomý pohľad; neotrasiteľná s.