schváliť -i -ľ! dok. dať súhlas na niečo, súhlasiť s niečím: s. návrh, uznesenie, zákon; s. väčšinou hlasov;
nedok. schvaľovať
schvaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.
schváliť, -i, -ia, rozk. schváľ dok. (čo) dať súhlas na niečo, prejaviť súhlas s niečím, uznať niečo za správne: s. návrh, uznesenie, plán, rozpočet, návrh zákona; zákonne schválený (A. Mat.); jednohlasne s., s. väčšinou hlasov (napr. rezolúciu), úradne s. niečo; Niekoľkí Huščavovo rozhodnutie schválili. (Jil.) Major napokon schválil aj milíciu. (Heč.);
nedok. schvaľovať, -uje, -ujú
schvaľovať p. schváliť
schváliť dk čo 1. dať súhlas na niečo, súhlasiť s niečím: dobry lide gjch pred nami zmerili, my pokoge obecnjho gsa milownicy a takowég nerady neschwalice, vlozili sme, aby nic takoweho mezi nimi se stalo (RUŽOMBEROK 1599); wypowed panske prawo potwrdilo a schwalilo (P. ĽUPČA 1608); Kristus swadebne weselj swu pritomnostyu ucztil a hodnost neporussenég lože schwálil (PeP 1769) 2. pochváliť, vychváliť niečo: cretatus: kridu poznamenati, gest za dobru wěc mjti, uchwáliti; uhlem znamenati, za zlu wěc mjti potupiti (WU 1750); pryssel ten pan farar a prystupil k rectorowy, geg, že dobre zpusobil tau wec (RPo 1790); schvaľovať ndk 1. koho uznávať, vyznávať, schvaľovať, chváliť niekoho: o narozeni geho swati Lukač wipisuge, ze narozeni gest w Betleheme a tak nam schwaluge dobrodeni, milost a milosrdenstwy Pana Boha (TC 1631); ty Boha schvaluješ, že on požehnává a potrebné dary svým verným rozdává (ASL 1676); y podnes dege se s prawym učitelem, že pry počatku rady ho magy, že gest dobry kazatel, ho schwalugy, ale potom cestu mu s fary ukazugy (COB 17. st); plesagte wssickni sprawedliwy krestané w tegto narozeneg Panne Mariy, zchwalugte gu w prawem srdci wassem (MS 1758); laliu, kteružto Duch Božj w pisnich welice zchwaluge (CS 18. st) 2. čo vyjadrovať s niečím súhlas, súhlasiť s niečím: dluhy, poplatky yakowekoli chudemu y bohatému se nawraczugi a w tom pani y obecz wsseczka to schwaluge (LIPNÍK 1569 KL); nesstastnj lidé, znagi cestu dobru, tu y schwalugi, ale po té nepokračugj (SP 1696); slyssmess z ust Pana nasseho, co nám schwaluge dobreho (PoP 1723-24); aprobo, comprobo: schwalugi, za dobré vznáwám, potwrzugi (CL 1777); Carolus po nedluhem čase zamku Budín se zmocňuge, Csábu w zalár dáwa, Vhrum krst schwaluge, o čemž Bonfinius krasne wipisuge (MVP 18. st)