schránka -y -nok ž. skrinka, do kt. sa niečo ukladá al. odkladá: poštová s., s. na cennosti, vybrať s-u; kniž. telesná s. telo;
schránkový príd.
schránka -ky -nok ž.
obal materiál slúžiaci na zabalenie, ochranu, udržanie vecí al. látka, ktorou je niečo obložené • puzdro (obal z pevného materiálu): obal, puzdro na hodinky; kĺbové puzdro • hovor. futrál • zastar. etui (Vajanský): schovať zbraň do futrálu • fascikel (obal na písomnosti) • mapa (obal na listiny) • kapsula • hovor. kapsľa (obal na liek) • vrecko • vrece (látkový, papierový a pod. obal na úschovu sypkého, kusového materiálu) • škatuľa • škatuľka • schránka (obal pevného tvaru): topánky kúpiť bez obalu, bez škatule • zried. zábal (Figuli)
schránka predmet v podobe škatule, do ktorého sa niečo ukladá al. odkladá: poštová schránka • skrinka: vybrať cennosti zo skrinky • kazeta (obyč. ozdobná schránka): kazeta na cigarety • šperkovnica • šperkovnička (schránka na šperky) • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • truhlica: truhlica diamantov • urna (schránka s popolom mŕtveho) • hovor. zastaráv. buksa • hovor. dóza: nasypať niečo do dózy • niž. hovor.: piksľa • piksňa: piksľa, piksňa na cukor
urna 1. nádoba s popolom mŕtveho: kovová urna • popolnica: staroslovanské popolnice
2. predmet v podobe uzavretej škatule na hlasovacie lístky • schránka: volebná urna, schránka
schránka, -y, -nok ž. skrinka, puzdro, do ktorého sa niečo ukladá, odkladá: s. na byliny (Vans.); s. z dreva ebenu (Hviezd.); s. s cigaretami (Jes.); Nad stolom stojí trojuholná kasnička, schránka peňazí a písomníctva. (Vaj.) Pritíska schránku s prsteňom. (Jégé); poštová s., s. na listy plechová skrinka na poštové zásielky, najmä na listy, umiestená na budove poštového úradu al. na inom mieste, u nás zafarbená oranžovo; hodiť list do s-y; vyberať s-u; pren. Lebka je schránkou veterných obrazov. (Vaj.) Vlasť moja, ty schránka rozpomienok svätá. (J. Kráľ); kniž., často žart. telesná ž. telo: Nikdy nemyslel na dušu Zuzkinu, ale vždy len na jej telesnú schránku. (Jégé) Autá prevážajú telesné schránky zámožných turistov. (Fab.);
schránočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
schráň, schrána, schránica, schránka ž 1. kus nábytku na odloženie vzácnych vecí, napr. truhlica ap.: k tomu jeden každy s mistruv tohoto remesla každy rok do spolecžnej schrany bude dawati d 25 (CA 1669 E); vžiwagj k tomu zwlásstny nastrog, totiž gistau truhličku, která se zwrchu na způsob něgakowé schránicy (:fijoky:) zawjrá (GO 1792); repositorium: schránka (PD 18. st) 2. miestnosť, stavba, v kt. je obyvateľ uchránený pred vonkajšími vplyvmi: Jakub nowú schrán a bydl sobe spusobil (PrP 1780); nech wygde ženjch z postele sweg a newesta ze schrány sweg (Le 18. st); pren (obyč. o osobe) kto niečo ochraňuje, dobre ukrýva: čista Pannenka, o, zlata schrana, nebeska brana, neporussena, Bohu prýgemná, o manny žiwá schrano, Božské milosti schrano (CC 1655); zdráwa buď mudrá Panno, schránko Bohu wzáctná (UZ 1722) o P. Márii; mezitim nočny strásnicy napadnúcze na mrtwé tyelo, to do obeczny schránye odniesly (PeP 1770) do márnice 3. útočisko; ochrana: klyce opet k dalegssymu wernemu opatrowany a schrane mestske wrchnosty zanechaly (HiP 1764); mali sme ne pana, otce, ne tyrana, on byl nam zastupcem, byl schrana, obrana, ach, skoda, presskoda tak dobreho pana (LP 18. st); Gežjsse meho ramena vtecha ma gsau y schrana, s tjm žiw sem, vmjram, wstanu (Pie 18. st)