scholastika -y ž.
1. filoz. a teol. smer v kresť. stredoveku
2. kniž. nepružný, schematický spôsob myslenia;
scholastik -a mn. -ci m.;
scholastický príd.: s-é myslenie, s-é spory;
scholasticky prísl.
scholastika [-t-] -ky ž.
scholastika -y ž. ‹l < g›
1. filoz. hlavný prúd stredovekej filozofie a teológie pestovanej a vykladanej najmä na univerzitách, v chrámových a cirkevných školách
2. pejor. neživotný, meravý, dogmatický, skostnatený spôsob myslenia al. výkladu: s. odtrhnutá od života
scholastika, -y ž. filoz. smer stredovekej filozofie snažiaci sa odôvodniť kresťanskú vierouku aristotelovskou filozofiou; oficiálna filozofia, ktorá sa prednášala na stredovekých školách od XI. do XVI. storočia. stredoveká s.;
pren. pejor. nevedecké, neplodné, od praxe a skutočnosti odtrhnuté rozumovanie, špekulácia;
scholastický príd.: s-á filozofia, s-é myslenie, s. dogmatizmus, s-é spory, dišputy, s-é náuky;
scholasticky prísl.;
scholastik, -a, mn. č. -ci m. scholastický filozof: stredovekí s-ci