Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

schod -u/-a mn. I -dmi m.

1. stupeň na vystúpenie al. zostúpenie

2. iba mn. schody -ov rad takých stupňov, schodisko¹: strmé, pohyblivé s-y, ísť hore s-mi, zbehnúť po s-och;

schodový príd.: s-é zábradlie;

schodík -a, schodíček -čka m. zdrob.;

schodisko² -a -dísk s., v jedn. i m. zvel.

schodík -ka pl. N -ky, schodíček -čka pl. N -čky m. zdrob.

schod, -u m. stupeň na vystúpenie na vyvýšené miesto al. na zostúpenie z neho;

obyč. v mn. č. schody schodište: Alina utekala dolu schodmi. (Jégé) Bral schody po štyri (Žáry) preskakoval štyri odrazu. Úzke kamenné schody viedli do polovice veže. (Vaj.); drevené s-y; vylámané schody na chór (Vans.); Vystupovali točivými schodmi. (Jaš.); strmé s-y; pohyblivé s-y mechanicky sa pohybujúce (napr. v podzemnej železnici); ísť hore, dolu s-mi, vystupovať, vybehnúť, zostupovať po s-och; zbehnúť, zisť dolu s-mi; spadnúť, zhodiť niekoho zo s-ov; Vyletel bočnými schodmi (Vaj.) rýchlo po nich vybehol. Ledva som stačil za ním dolu kľukatými schodmi. (Tomašč.) Pri dverách je schod na šop. (Šolt.);

schodový príd.: s-é zábradlie na schodoch; stav. s-á klietka na vynášanie materiálu;

schodík, a, schodíček, -čka, schodok¹, -dku (obyč. v mn. č. schodíky, schodíčky, schodky) m. zdrob. expr.