Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zísť¹ zíde zídu zíď! zišiel dok.

1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku; z. zo stromu zliezť; z. z bicykla; z. z vlaku vystúpiť; z. z postele vstať

2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka; z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa

3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la

● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si; z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; z-e z očí, z-e z mysle;

nedok. schádzať¹ -a, schodiť²

// zísť sa¹

1. dostať sa do vzájomnej blízkosti, stretnúť sa: z. sa s priateľmi; má sa z. s dievčaťom má schôdzku

2. zhromaždiť sa, poschádzať sa: z. sa na kongres, z. sa na zasadnutí; z-li sme sa tu, aby sme spor doriešili;

nedok. schádzať sa, schodiť sa

zísť² zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;

nedok. schádzať² -a, schodiť³

schádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzanie nedok.

schádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

schádzať sa, -a, -ajú nedok.

1. stretávať sa; zhromažďovať. sa na jednom mieste, schodiť sa: So skazenými šarvanci sa neschádzaj. (Švant.) Vídal ju schádzať sa s učiteľom. (Karv.) Kolégium sa schádza každý týždeň. (Heč.) Spoločnosť týždenne schádzala sa po dva razy. (Škult.)

2. zried. zbiehať sa, spájať sa: na vyšnom konci sa ulice. schádzali (Krno); pren. ich cesty sa schádzajú stretajú sa v živote ako partneri;

opak. schádzavať sa;

dok. zísť sa

schádzať¹, -a, -ajú nedok.

1. (kam, z čoho, čím, po čom, zried. i čo) zostupovať, ísť dolu z niečoho, kráčať, uberať sa nadol: Chlapci schádzali do dediny. (Ráz.-Mart.) Spod Veľkého vrchu schádzali ku chate. (Bedn.) Videla z voza schádzať neznámeho pána. (Kal.) Cestujúci schádzajú z vlaku. (Jégé) Žena z lôžka už ani neschádzala (Jil.) neopúšťala lôžko. Mária schádza chodníkom. (Jaš.) Voľakto schádza schodmi (Švant.) ide dolu schodmi. Schádzame po drevených schodoch. (Pláv.) Nevedela dobre schádzať žľabovité svahy. (Bedn.)

● s. z (dobrej, rovnej) cesty začínať konať nesprávne, nepoctivo;

2. (z čoho) miznúť, strácať sa: Sneh schádza z lúk. — Dáždnik im neschádzať z umu (Jégé) museli naň stále myslieť. Príhoda s orlom im neschádzala z mysle. (Mor.) Z perí jej neschádzal zhovievavý úsmev. (Tim.) Smiech jej neschádzal z líc. (Jes.)

3. kniž. zastar. (bezpredm. i na čom) nedostávať sa, chýbať: Ja som už starý, mne sily schádzajú. (J. Kráľ) Keď nebude schádzať na dobrej vôli ... (Škult.);

opak. schádzavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zísť

schádzať², -a, -ajú nedok. hovor. vzchádzať, kiíčiť: oziminy schádzajú, mak schádza; pren. Siatie Cilleyovo schádzalo (Kub.) jeho myšlienky sa ujímali;

p. i scbodiť³

schodiť³, -í, -ia nedok. hovor. vzchádzať, klíčiť: Každý deň chodil do poľa obzerať, ako mu žito schodí. (Tim.) Na Dunaji háje schodia. (J. Kráľ); pren. Na nebi už zornička schodí (J. Mat.) vychodí, vychádza;

p. i schádzať²

zísť sa¹, -zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel sa dok.

1. (s kým i bezpredm.) priblížiť sa jeden druhému idúcky, z rozličných strán, stretnúť sa (o ľuďoch). z. sa s priateľom, so známym; Mal sa s ním zísť pôvodne až o desiatej. (Štef.) Zdalo sa mu nevhodným zísť sa ešte s nimi. (Jégé) Myslíš, že sa tu v tichej doline ešte niekedy zídeme? (Bedn.)

● Hora s horou sa nezíde, ale človek s človekom (prísl.) ľudia sa vždy navzájom stretajú.

2. spoločne prísť na jedno miesto (na schôdzu), zhromaždiť sa, stretnúť sa: z. sa na slávnostnú schôdzu; parlament sa zišiel na pravidelné zasadanie; Zišli sa na medzinárodný kongres. (Tat.) Ľud sa zišiel a počúval. (Vaj.) Chlapcov, čo s zišli v Hliníku, bol už pekný kŕdlik. (Zúb.)

3. dostať sa do vzájomného styku, vyskytnúť sa v tesnej blízkosti, spojiť sa (o veciach): kde sa dva (múry) zišli v uhle (Jégé); básne, rozptýlené po časopisoch, zišli sa v novej zbierke; Oči sa im zišli (Tim.) pozreli sa na seba; z. sa s očami, s pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho;

4. (s kým i bezpredm.) dohodnúť sa, stretnúť sa v názoroch ap.: Ťažké ich už teraz zídenie, keď sa za mladi nezišli. (Tim.) A to bolo také rozchádzanie, v ktorom bol zásvit zídenia. (Hor.) My, ľudia civilizácie, zídeme sa raz na obojetnom poli pravej humanity. (Vaj.);

nedok. schádzať sa

zísť¹, zíde, zídu, rozk. zíď, mn. č. zišiel dok.

1. chôdzou sa dostať odniekiaľ dolu, zostúpiť: z. z hôr do doliny; z. z vlaku, z voza, z koča, z auta, z koňa; z. z pôjda, z povaly; z. zo stromu zliezť; z. schodmi (po schodoch); z. z postele vstať; z. zo salaša odsťahovať sa na jeseň s ovcami do dediny; Zišli sme na dno štrbiny, do sedielka. (Bedn.) Veľký chlapík zišiel z tribúny. (Min.)

2. dostať sa pohybom z miesta na miesto, obyč. z vyššieho miesta na nižšie: Jedlo mu nezišlo hrdlom (Letz) nedostalo sa do žalúdka. Zrak mi mimovoľne zišiel na jeho kýpte nôh (Pláv.) mimovoľne som sa pozrel. Tečie jej z úst vyznanie, aké by nikdy nebolo zišlo z jazyka (Kuk.) aké by nikdy nebola povedala; pren. Pre planý život z izieb, z kuchyne zišla až dolu k statku (Taj.) ponížila sa.

● z. niekomu na um, na myseľ spomenúť si, rozpamätať sa na niečo; ani mu na um nezišlo vôbec si nespomenul;

3. (z cesty, z chodníka ap.) opustiť cestu, odbočiť: Kone v tme nikým nevedené zišli z cesty. (Min.); z. z chodníka; Keď Jančuš zišiel z ľadu, dostal sa do snehového záveja. (Min.)

4. (z čoho i bezpredm.) byť odstránený z povrchu niečoho; zmiznúť, stratiť sa. sneh zišiel; škvrna zo šiat zišla; (Smola) vraj zíde, keď sa zoderie. (Taj.) Poškrabala (dukát) nechtíkom a zlatá blanka zišla z neho. (Jégé) Úsmev nezíde jej z červených líc (Tim.) neprestane sa usmievať. Pálené všelijakej chuti nezišlo zo stola (Tim.) stále ho bolo hojne.

● zišlo mu niečo z umu, z mysle zabudol na niečo; z. z rozumu pomiasť sa, zblázniť sa; z. zo sveta zomrieť, zahynúť; Zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) čo (koho) nevidíme, na to (na toho) ľahko zabudneme.

5. hovor. (o čase) uplynúť, minúť sa. čas, termín mu už zišiel; až mu dovolenka zíde;

nedok. schádzať¹

zísť², zíde, zídu, rozk. zíď, min. č. zišiel dok. hovor. vzísť, vzklíčiť, vyklíčiť: Zíde žitko zaoranô. (Botto) Čo zišlo (na poli) — z toho za noc poubúda. (Ráz.);

nedok. schádzať²

schádzať¹ [-dza-, -za-, -ze-] ndk čes komu, (k čomu) čo chýbať: my wida, ze na tom domu miestu mnoho schaze y dany i ponoczky, my sme ten dom prodaly mystrzowi Andreasowi (ŽK 1462); aby duchodek a provent dole neschazel, ale radneg se priwyšoval (LIKAVA 1632 U2); kdiž pak nekteremu neczo schazalo aneb kriwda sa stala, zadnemu gynssemu, nez k panu Balogh Isstanowj nebohemu sa utykalj a tuzjli (HLOHOVEC 1743); ginym sstesti, ginym zdrawi a ginym chleb zchadza (GV 1755); prosim, powecte mi, co nekdy tomuto chudému a nahjmu starečku, swatému Pawlu scházelo? (VP 1764); čas k rozmisleňí zcházil mi (BR 1785); ženi meg dussu poručam diablu pre geg preklatu modu prinuceni som bol ffortilem nesprawedliwe ziski hledaty, gu gak paňu w dome držaty, aby geg nisst w ničom neschazelo, ona rano, po poledny kafu, csukoladu slopala (MiK 18. st)

schádzať² [-dza-, -za-] ndk
1. dostávať sa chôdzou nadol, zostupovať: na most schadzage obidwa sane držali (STRÁŽNICA 1529); Pane, wywédel sy s pékla dussu mu, wyslobodil sy mňa od tych, ktery scházagu do gazera (KB 1757); degressor: dolu gidem, scházám; palatio degreditur: s palácu scházá (KS 1763)
2. (o veci) smerovať, premiestňovať sa smerom nadol; (o kopci) zvažovať sa ap.: semicruralis: púlhnátny, čo až k púl hnátom scházá (KS 1763); chotar gest wrsskowaty a studeny, z ktereho snech neskoro zchacza, a tak na passu statok nass welmy neskoro wihnaty muzeme (Š. DOLINA 1770); prachu oblak, kade susedské hori zchácagú, widel se winássat (PT 1778); kdj pak slunce schaza, zas do swich lochuw, iaskin zwirata se nawracugi (Káz 18. st)
3. míňať sa, plynúť; odchádzať: abychom tak w praweg wire a wiznany syna tweho (žili), shazegicze s tohoto swetha (MARTIN 1582 E); color defluit: barwa pussti, scházý (WU 1750); luna deficit: mesyc se oslabuge, scházá (KS 1763) ubúda; čloweče, pohlédni do truhli, uznáss, na čo schadza marna swetska čest (Pie 18. st); s. sa ndk
1. stretávať sa, zhromažďovať sa: zgednano gest mezi nimy, aby kazdeho mesicze se schazelj (bratri) ku wiwolenemu czechmestrowj (CA 1585 E); lyud se weliky zchádzal z kázdej sztráni, z szwich városóv, mesztóv, kdze pretřval (HPS 1752); hned ráno vssecj se scházagu do synagogy (BT 1758); za starodawna ten obyceg zachowawalj krestane, že w welikem počtu se schazelj na Weliku noc (CS 18. st)
2. stretávať sa: wedja-ly swedkowge, že by Lindway Mihal zaczasto se schaczaly z Orsag Georgjowu zenu yak we dne, tak w noczj, a kde bj se najwycze schaczaly (DEŽERICE 1638); počula od swogeg dyiewki, že sa schaczali wedno Rigocki Beta, Bobricka a Adamowa (KRUPINA 1722)
3. zbiehať sa, križovať sa: swedomy sme o tom dobre, že patrowansky chotar odtud ydye, kdežto se na czeste schadzagu ctyrj chotare, patrowansky, teplansky, dobransky a opatowsky (P. LEHOTA 1641); kurdel koni zhogity: Witachni mu gazik a ohledeg prostred neho zespot, kde se dwe žili zchazegi y zatniz mu konec tech žil zpusstadlem (RG 18. st);
x. pren časy gsau nepohodne, neprigemne, takže giž temer zima z zimu se schazý (SK 1697) stále je chladno, zima; -avať sa frekv k 1: ya sem w ten muor bywal w Hrehussowem dome, spolu s tu dewku Barboru a tu wem, ze dosty czasy se tam schazawalo a kdj sem yu ya s toho struffal, ze se tak mladenczi k neg schazagj, ona zalowala na mne, ze yu struffam (ILAVA 1646); každeho čtwrt roka sem se zchazawagj a wecy obecne kragny prohlidagj (KCS 18. st)