sborový príd.
1. týkajúci sa sboru: voj. s. generál, s-é veliteľstvo generál, veliteľstvo armádneho sboru; práv. zastar. s. súd zložený z viacerých členov senátu; hud. s. chorál, s-á skladba, s-á hudobná tvorba pre spevácky sbor al. sbory; div. s-é scény (napr. v opere) v ktorých účinkuje (spieva) sbor;
2. konaný v sbore, sborom, hromadný: s. spev, s-á recitácia, s. tanec; sborový rev pastierov (Ondr.);
sborove prísl. v sbore, hromadne, sborom: s. spievať, recitovať; s. pozdraviť; Dámy [sborove]: Kde bolo, tam bolo ... (Stod.) V celej izbe sa ozvalo sborove: „Už idú.“ (Tomašč.)