sbor, -u m.
1. skupina, súbor osôb (obyč. organizovaných), vykonávajúcich spoločne istú činnosť, majúcich rovnaké poverenie, záujmy ap.: poradný s., s. ministrov; šport. rozhodcovský s.; (dobrovoľný) hasičský s., požiarny s.; učiteľský, profesorský, pedagogický s. učitelia, profesori, pedagógovia nejakej školy al. výchovnej inštitúcie; policajný s.; záchranné s-y (napr. v baniach); umelecký s. výkonní umelci divadla; tanečný, baletný, herecký s.; práv. zákonodarný s.; súdny s., diplomatický, konzulárny s.; voj. armádny s. vyššia vojenská jednotka skladajúca sa obyč. z veliteľského stanu, z niekoľkých divízií a z útvarov zbraní a služieb; ozbrojený, vojenský s., partizánsky s.; veliteľský s., dôstojnícky s.; cirk. cirkevný s. koncil; člen s-u, veliteľ s-u, predseda s-u; Župani si zostavovali svoje úradnícke sbory. (Jégé) Generál je veliteľom dvanásteho sboru košického. (Štef.)
2. kniž. skupina, náhodné zoskupenie osôb, húf: Sto dievčeniec v sbore ide po kostole. (Tim.) Zhromažďovala okolo seba celý sbor mužských. (Vaj.) Pôjdeme všetci v sbore (Jes-á) spoločne.
3. hud. skupina hudobníkov, najmä spevákov, hudobné, spevácke teleso predvádzajúce spoločne hudobné skladby: spevácky s., hudobný s.; mužský, ženský, detský, chlapčenský, miešaný s.; skladba pre s. a orchester; Spevácky sbor slovenských učiteľov; žiacky s.; spievať v s-e; Utešený sbor zaspieval chorál. (Hruš.) Začal obľúbenú pesničku, pričom celý sbor pomáhal (Kal.) ostatní prítomní spievali spoločne s ním; pren.: vtáčí sbor (Fr. Kráľ) spievajúci vtáci; Sbor cvrčkov húdol melódie hravé. (Heč.); kaviek čierny sbor (Rúf.) kŕdeľ