satira [vysl. -ty-], -y, -tír ž. ostrý výsmech, posmech;
lit. dielo útočiace vtipom, výsmechom, iróniou na chyby ľudí a na spoločenské nedostatky (napr. dramatické dielo, báseň, poviedka ap.): Satirou a spoločenskou agitáciou vystupovali v žurnáloch proti Štúrovi. (Hurb.) V Černokňažníku vychádzali bystré a vtipné satiry a ironické poznámky Jonáša Záborského. (Mráz) Hurban satirou šľahával slabých a chabých. (Škult.) Grupa [súsošie] mala v sebe korenie humoru, ba i satiry. (Vaj.) Len čo sa ich dotkne hrot satiry, kričia. (Min.); útočná, ostrá, bojová s.; mravoučná, politická s.; javisková, výtvarná s.; ostrie s-y; s. na súčasné pomery