satan, satanáš -a m. živ. nadprirodzená zlá bytosť, čert, diabol;
satanský, satanášsky príd.: zlý, nenávistný: s. smiech;
satansky, satanášsky prísl.;
satanstvo, satanášstvo -a s. zloba, nenávisť;
satan -a mn. -y m. neživ. jedovatá hríbovitá huba, bot. hríb satanský Boletus satanus
satanáš -ša pl. N -ši m.
satan1, satanáš -a mn. N -i m. ‹g < hebr›
1. (v náboženských predstavách) zlá mocnosť stojaca proti božstvu, vládca pekla; diabol, čert
2. expr. pejor. diabol, čert, pekelník, zlý človek;
satanášsky príd.
čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)
satan, satanáš p. čert
satan1 i satanáš, -a, mn. č. -i podľa náboženských predstáv zlá, človeku škodiaca nadprirodzená bytosť žijúca v pekle, zosobnenie zla, diabol, čert: Ukázali pocestným koče a delá nebeské, ktorými bol satan so svojou čeliadkou z neba vyplašený (Záb.) podľa biblickej báje o páde anjelov; Milenec s tvárou satana (Jaš.) diabolskou, škaredou, na ktorej sa zračí zlá povaha; bibl. kniž. Apage satane (Tim.) odíď, odstúp odo mňa satanáš (výraz v pokušení, odmietavá odpoveď človeku, ktorý nahovára niekoho na niečo zlé, zakázané, ale lákavé);
pren. o veľmi zlom, zlostnom človeku al. o veľmi zlom, neposlušnom dieťati: s. v ľudskej, ženskej podobe, koži; Vyhnať treba satanov v ľudskej koži. (Urb.) Diabol, satan je to, nie človek. (Rys.); nadávka v hneve: Čo si spravil s mechúrom, satanáš? (Jes-á) Ty planec, duša satanova! (Hviezd.)
● je horší od s-a veľmi zlý, (o dieťati) neposlušný; niečo je dielom s-a, satanovým zlé, škodlivé; Do hájnika satan vstúpil (Tim.) stal sa zlým, zlostným, začal vystrájať, besnieť (podľa povery bol posadnutý diablom); kniž. Jašteričí rode, teba satan splodil (Vaj.) si falošný, zlý, neľudský.
satan, satanáš [sa-, ša-] m hebr/gr náb zosobnenie zla, čert, diabol: od Božího narození po tisíci létech jest rozvázán zlý satanáš (RL 1578); odpowedass-li se diábla sathanasse, ducha neczisteho? (BAg 1585); yako ty meno? Yan lebo Katharina. Odriekass-li se satanassowi? Odriekam. (RS 1625); ssatan w twogeg matery, ga teba zabigem, nebo gsy w mogom (FOLKUŠOVÁ 1707); alye Buh milisztivi, zmilovál se nad lyudzmi, polámal motz sátána, nasoho nyeprázelya (HPS 1752); y ukázal my Pán Yézusa, y ssátan byl stál na prawici geho, aby sa s nym dohadowal a powedel Pán ssatanássowi: nech teba trésce Pán, ssatanássu (KB 1756); -ov príd privl: wegdyže giž do chramu božyho ku krstu swatemv bez prekažky sathanassoweg (BAg 1585); (anjeli) aby zle wecy odwratily a od utokuw ssatanowych ochraňowaly (KoB 1666); pobožny, ktery se zdaly negstalegssy, do pelessy satanoweg preskakugy (ZA 1676); prigmi dari, bár od služebnjka ssatanássowého kúmsstu, bár onj od potwor pocházat budú (BlR 18. st); -ský príd: na tych, ktery w Boha dúffagú, any čzarodewnické potwori, any ssatánaske podwodi nebo čzari nemožú wolačo wykonáwati (BlR 18. st); satanicus: satanský (PD 18. st); -sky prísl: satanice: satansky (PD 18. st)