samozvanec -nca m. kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal; uzurpátor;
samozvanecký príd.;
samozvanecky prísl.
samozvanec -nca pl. N -nci m.
samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal • kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ moci • uzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátori • votrelec: nevítaný votrelec
samozvanec, -nca, mn. č. -nci m.
1. kto si sám od seba prisvojil postavenie, ktoré mu nepatrí, bez pozvania sa niekam dostal, votrelec: skaderuka-skadenoha, nadutý samozvanec (Vaj.); samozvanci Parnasu (Fel.) nenadaní, nepovolaní básnici; pren. podzim, samozvanec drzý (Hviezd.) nevolaný, nevítaný;
2. kto sa neprávom zmocnil vlády, uzurpátor: Keby bol korunovaným kráľom. Dnes čo je? Samozvanec bez práva. (Jégé) Vzbura proti kráľovi? Akému kráľovi? Samozvancovi Leopoldovi! (Rys.);
samozvanecky prísl. násilne, neprávom: Svojvoľný je preklad, kde sa prekladateľova osoba samozvanecky natíska pozornosti. (Jes-á); samozvanecky sa postavili za vodcov národom (A. Mat.);
samozvanectvo, -a str. násilné uchvátenie moci al. votrenie sa niekam