samota -y -môt ž.
1. iba jedn. odlúčenie od iných ľudí, opustenosť: pocit s-y, žiť v s-e
2. dom, domy ďaleko od väčších obývaných celkov: horské s-y, bývať na s-e
samota -ty iba sg. ž. (opustenosť)
samota -ty -môt ž. (osamelý dom)
samota odlúčenie od iných osôb, ľudí • osamotenosť • osamelosť • opustenosť • zried. opustenie: skľučujúca ťarcha samoty, osamotenosti, osamelosti, opustenosti • kniž. zried. osamotenie • poet. zried. osamenie (Mihálik) • osihotenosť • osirotenosť • osirelosť • osirenosť: tiesnivá osihotenosť; osirenosť starých majerov • ústranie: žiť v ústraní • súkromie (život mimo verejnosti): utiahnuť sa do súkromia
samota, -y ž.
1. (len v j. č.) odlúčenie od iných osôb al. vecí, osamelosť, opustenosť, osihotenosť: skľučujúca ťarcha s-y, pocit s-y; tiesnivá s. (Karv.); Nadíde ju hrôza zo samoly. (Švant.) Vyhľadával som samotu. (Kuk.); sladká s. (Tim.); Chcela by utiecť do samoty. (Kuk.) Utiahla sa do samoty. (Kal.) Ľudia sa nemôžu zahrabať do samoty, potrebujú ustavičný styk so svetom. (Letz) Desila ho samota a hrýzol bôľ. (Vaj.) Cítila prázdnotu samoty. (Vaj.); priateľ samoty (Kuk.) kto vyhľadáva samotu, dobre sa cíti osamote;
2. (2. p. mn. č. samôt) dom, dvor al. skupina domov stojacich ďaleko od obce: Žiaci dochádzajú i z okolitých samôt. (Fr. Kráľ) Tridsať rokov tu žije na samote. (Laz.); v zastrčenom kúte na kopanických samotách (Zgur.); dakoľko chalúpok na samote (Zgur.); horské s-y (A. Mat.)
samota ž odlúčenie od iných osôb a vecí, osamelosť: proč se Pan Kristus w samotu oddal? Aby nas naučil, že sa mame často w samote modleny oddaty (Le 1730); člowek tehdy w samote Bohu swemu služicy gest gako na pussti (SQ 1781)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich