samostatný príd.
1. spoliehajúci sa na vlastné sily: s. človek, s-é dieťa
2. vykonávaný bez cudzej pomoci, pôvodný: s-é myslenie, konanie, dielo
3. nezávislý, slobodný: s. štát, národ, s. remeselník, podnikateľ
4. existujúci oddelene, osobitný: s. vedný odbor, s. vývin;
samostatne prísl.: riaditeľ rozhoduje s., konať s., podnikať s., vyvíjať sa s.;
samostatnosť -i ž.: štátna s., umelecká s., priúčať dieťa s-i
samostatnosť -ti ž.
samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov • nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny • sloboda: sloboda vierovyznania • suverenita • suverénnosť • zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu • autonómia • autonómnosť • samospráva • samosprávnosť • svojbytnosť • samobytie • samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva • autokefália
sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania • voľnosť: osobná voľnosť
2. stav bez závislosti • nezávislosť • samostatnosť • zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť • suverenita • suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu
1. spoliehajúci sa na vlastné sily a schopnosti, konajúci bez cudzej pomoci: s. človek; s. pracovník; s-é dieťa; Ja som samostatná, mám o všetkom svoje pochopy. (Vaj.)
2. prebiehajúci, vykonávaný, uskutočnený bez cudzej pomoci, rady, vzoru, pôvodný, originálny: s-é myslenie, s. úsudok: s-é konanie, s-á práca, s-é dielo; s-é umenie;
3. nezávislý, slobodný (najmä politicky al. hospodársky): s. štát, národ; s. národný život; Chcel by byť samostatným stolárom (Gab.) mať vlastnú dielňu. Kázal mu dobrým, samostatným gazdom pri daniach nechať reštanciu (Vaj.) samostatne hospodáriacim; s. remeselník, živnostnik, obchodník; s. roľník; s. podnikateľ; s-é podnikanie;
4. existujúci oddelene, nezávisle od iných vecí al. javov, dajúci sa rozlíšiť, tvoriaci osobitný celok, osobitný: s-á veda ktorá nie je iba čiastkovou disciplínou al. pomocnou náukou; s-á existencia niečoho; tvoriť s. celok, útvar; s-á kniha, s. spis; s. diel, s-á časť niečoho; s-á kapitola; s-á obec; s. vývin; s-é slovo majúce vlastný význam samo osebe; s. pojem; Štúr, Hodža a Hurban dávajú základ samostatnej literatúre slovenskej. (Vlč.) Stanica žije svojím samostatným životom. (Vám.)
5. lepšie osobitný, jednotlivý: písmená na samostatných klávesoch osobitných, jednotlivých; podať s-é odvolanie osobitné; každý kus tvorí s. predmet osobitný;
samostatne prísl.
1. bez cudzej pomoci, vlastnými silami, nezávisle: s. pracovať, s. konať, s. si počínať; s. rozhodovať o niečom; s. žiť, s. myslieť; samostatne vytvorená koncepcia (Vaj.); s. hospodáriaci roľníci;
2. lepšie osobitne, jednotlivo, osve: s. skúmať každý jav osobitne; s. vymedzený pojem osobitne; s. namontovaný prístroj osobitne; báseň vyšla samostatne osobitne, osve; s. balený výrobok jednotlivo, osobitne;
samostatnosť, -ti ž.
1. spoliehanie sa na vlastné sily a schopnosti: umelecká s., priúčať dieťa s-i; Mierniť som musela ten pud k samostatnosti. (Vans.) Zachcelo sa jej ukázať ženskú samostatnosť. (Jes-á)
2. nezávislosť, sloboda: štátna, národná, politická s; hospodárska s.; vyhlásenie s-i; nadobudnúť, stratiť štátnu s.
samostatnosť ž samostatný, slobodný život: Jozepf gesste w samostatnosty biwsse, a proto žiwot wogensky skusity chtegice (BYTČA 17. st)