samobytný príd. kniž.
1. nezávislý, slobodný: s. národ
2. svojrázny, osobitý: s. umelec, s-á kultúra;
samobytne prísl.;
samobytnosť -i ž.
samobytnosť -ti ž.
samobytnosť p. samostatnosť
samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov • nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny • sloboda: sloboda vierovyznania • suverenita • suverénnosť • zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu • autonómia • autonómnosť • samospráva • samosprávnosť • svojbytnosť • samobytie • samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva • autokefália
1. nezávislý, samostatný, slobodný: s. národ, s. duch (Dobš.); s. národný vývin (I. Hruš.);
2. osobitný, svojrázny: s. slovesný útvar; s-á báseň (Vaj.); s-á kultúra; s. umelec; Chcem byť cele svojským a samobytným tvorom. (Roy);
samobytnosť, -ti ž.
1. nezávislosť, samostatnosť, sloboda: zápas o národnú samobytnosť (Urb.); chrániť s. národa; politická s.; S Matúšom Čákom padá i tento pomník samobytnosti slovenskej. (Vlč.) Ak dostúpime rozvoja a samobytnosti, za ktorou úpia duše naše ... (Vaj.)
2. zried. osobitosť, svojráz: Výstavka ukazovala pospolitého Slováka v jeho sile, kráse a samobytnosti. (Botto); s. národných jazykov