sadievať p. sadiť
sadiť dk koho, do čoho dať, vsadiť, zatvoriť niekoho do niečoho nepríjemného, obyč. do väzenia, uväzniť: ty, Adamski, sadim te do tretiey stolicze s teho kone (BYTČA 1586) zosadím; žaden messtenin nema pod radthus sadzen bytj, ale ku messtenynowj, wssak podle geho zasluženj (ŠTÍTNIK 1610); kdy on, Janko, swu dczeru k wam po swe weczy odeslal, newieme z gakym prawem, než sylow ste gy do trlycze sadity daly (B. ŠTIAVNICA 1612); dixit Rabai: Co mne mate do berecina sadzič (BARDEJOV 1660 E); takowych hnedky abi chytily, k richtarowy dowedli a do klady sadili (ZNIEV 1725)
sadiť ndk
1. čo do čoho, na čom (o rastlinách) vkladať do zeme, vysádzať: lilium, kvítí sadila, s štepnici se procházela (ASL 1603-04); winičyar wjne korene mlade sadj (KoB 1666); repango: sadim, stepim (AS 1728); čistiaviny, na kterych se skrz vylevani Moravy žalud sadit nemože, (pán) zahajit rozkaz vydal (GAJARY 1788); mnogo sadga do zemi teg, v ktereg bola cibula, sefran z osohom (PR 18. st)
F. s. mocou na kom nútiť mocou (nie právom, nie spravodlivo) niekoho ničo vykonať: gestlyby na nas moczy sazeno bylo, Panu Bohu bychom to giž poruczily a hrdel y statku swych branyly yakz bychom rozumiely (PEZINOK 1519)
2. čo osádzať, zakladať niečo: gako se pivnice magj saditi a priprawiti (VK 1764); -ievať [-ie-, -í-] frekv k 1: chodywal som do zahrady nebosstyka pana Syllagiho a nikdo my neprekažal, praesadu som pomahal w neg sadywat (TRENČÍN 1613); sadgewal y wrby, za co nedali nic (PUKANEC 18. st); sadiť sa ndk (o drobných čiastočkách) utvárať vrstvu, usadzovať sa: nechass te gichi ružowe stati tri dny aneb wicz, aby se kal gegich na dne sadyl (MT 17. st) usádzal