sedliacky [se-, še-; -dl(i)a-, -dlá-] príd
1. patriaci sedliakovi al. používaný sedliakom: grunty sedlaczke, hosstaky pak, w kterych obidlenj swe magy (TRENČÍN 1589); ponewadz slussna a sprawedliwa wecz gest, abi roli takowe, ktere predtim od gruntow sedlaczkich bili odtrhnute, bili zase k nim pripogene (ŽILINA 1622); Janoš, Ondro a Adam Babinsky sedia na dvu laniech sedlackych (ORAVA 1625 U2); ponewacs w hrachach welka sskoda se stawa, a to yak w panskich, tak w sedliackich (L. JÁN 1704); my od nasich predkoch nikda neslyšeli, žeby dakedy u nas v Hranovnici nejake zemanske aneb panske grunty byli, ale všecko sedlacke (HRANOVNICA 1776 LP); tak še volaju Dluhe zeme, šedlacke (NEMCOVCE 1787 LP)
2. pochádzajúci od sedliakov, vykonávaný sedliakmi: ten duom y take ginssy wieczy pan ma propustiti wedle sedlaczkeho woleni (ŽK 1473)
L. s-a poriadka, robota, práca práv pracovná povinnosť poddaného sedliaka voči zemepánovi: sedlácke roboty žebi robili, neny su powedomy, poradky ginsse sedlacke wikonawaly (GALANTA 1663); nevime jak by jsme mohli naše prace sedliacke a hospodarske vykonavat (HYBE 1678 LP): (tovariš) nge w poly sedlacku robotu powinen delat, ale okolo kozj a we warsstate (VELIČNÁ 1750); kumssti zbitečne gsme zakázali, z kterimi také chudobny odtahugú se od sedláckég roboti (PT 1778)
3. prislúchajúci do sedliackej vrstvy, stavu: k tey dywcze swey prygel zete gedneho sedlaczkeho czloweka z Jahodnyk, menem Petrass Mylecz (TREBOSTOVO 1577); niczmeneg magy take mistry pilny pozor daty na towarissuw swich, budto žeby on bil zemanskeho neb sedlaczkeho, meštianskeho aneb gineho rodu (HLOHOVEC 1674); empirice: lekárstwi sedlácké ľudové lieky z bylín; empiricus: lekar sedlacky ľudový liečiteľ (KS 1763); zwázaly chitenych a sedláczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyža predložily (PeP 1770) prostý, jednoduchý
4. spoločensky nižšie hodnotený, nekultúrny, prostý, hrubý: sedlyacka trupnost zmrznutu hluposty smrdj (KoB 1666); geho hunczfutom a sselmom, psom sedliackjm menowaly (KRUPINA 1738); opica barbarics: sedlácke seba sprawowáni; incivilis: sedlácky, neuctiwy (KS 1763); hrizu se z mrzutú, sedláckú a společnú záwistu (PT 1778); po s-y prísl výraz k 4: rusticatim: po sedlácsky, po chlápsky, na spúsob sedláka; sicilisso: po sedlácky mlúwjm aneb sprosťe mlúwjm (KS 1763); sedliactvo [-o, -í] s
1. sedliacky stav, príslušnosť k sedliackemu stavu: ničmeneg my nedorozumnemu, medznemu chlapstwu neb sedliactwu konečnu skazu gesste nezadagicze, lid wogensky sme zadržely (L. JÁN 1672); nech se beru w rozum y wssicknj, ktery zanechagjce swe remeslo, kupectwo, sedlactwo, na wognu se oddawagy (SP 1696); wssakze uhlidagice geho dostatečnost, o to sme se winalozily, abi sme mu take y do sedlactwa dopomohly (SPIŠ 18. st)
2. poľnohospodárska usadlosť, pozostávajúca z domu, záhrady a pôdy s rozličnou výmerou (najmenej 1/8), kt. dával zemepán svojim poddaným do trvalého al. dočasného užívania: Jan pak Hobrciar plativa od polovice sedlactvi sveho na obadva terminy po penezich 88 (BOJNICE 1614 U2); on sedliactwo w Krnissowe nygiakowe nemal, než zustawal tam toliko na hoffierstwy (KRUPINA 1643); (J. Paluš) bil toljko za pol sedljaka, takže predgmenowaneg paneg taktess y do slowutneho widjeka toliko za pol sedljactwa odbjwal (S. PRAVNO 1682); na nagwatssje sedljacztwo czeluo wisege sa sto korczou, to gest mjer sestdesjat sest presporskich a sena že naberagu z uwratjama sest wozou (ČREMOŠNÉ 18. st)
slovenský príd
1. vzťahujúci sa na Slovákov, týkajúci sa Slovákov: kdyby se dwa ranila mezy sebu a ti by oba przyssla od slowenskeho przyrozeni, awssak by neumiela slowensky (ŽK 1473); ya, knez Mykulass, kazatel yazyku slowenskeho (TRNAVA 1571); podani articule slowenskim jazikem napisane ukazali (CA 1647); zaplatil sem za kalendar slowenskj den 10 (ŽILINA 1693); zeman, Petru Mihaly, slowenskim gazjkom zle howory (B. BYSTRICA 1779)
2. slovanský: hystorye swědčj, že s národy slowenskými časté činenj swé měli starj gesste Řjmané; wssecky tu panugjcy řeči slowenské, gakožto k matce swé se přiznáwagj, totižto istrická, dalmatská, chorwatská, polská, litwánska y giné (StN 1785)
3. slovinský: ze gich (martalúzov) w slowenskej a w chorwaczkey zemy y po ssedesate chodiwalo a nykdy naras neuderily (RAKOVO 1572); Illyria: Slowénská a Chorwátská zem (KS 1763); na slovensko prísl výraz do slovenčiny: Agenda ecclesiarum reformatarum, chtorú v uherszkem jaziku zhotovil pán Zoványi, z chtoroho na szlovenszko prelosil jeden kazatel (AgR 1758); vertere e latina sermone in Slavicum: přeložiti z latinska na slowensko vel do slowenčiny (PD 18. st); po s-y prísl výraz v slovenskom jazyku: zelina, ktera se gmenuge po slowenski sirotka (RN 17.-18. st); ribecka po latinsky remora nazwana, po slowensky riba zadrzugici (MS 1758); -y prísl k 1: mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska rečz nam gest neznama (ZA 1676); na ktere wolanie Hužwa odpowedel slowensky (V. ČEPČÍN 1734); slowenská dobromluwnost obsahuge regule slowensky dobř mluwiti a pjsati (DM 1780)
stolár m remeselník zhotovujúci výrobky z dreva: czo se toho Mykulasse Zemana, stolarze dotycze, my Vassie Milosti jynssye odpoviedi neumyeme dati (ILAVA 1534 SLL); sstiangy zelezne oddali se stolarowy (L. TEPLÁ 1581); murarom, kresaczowy a stolarowy z Liptowa, yak mnoho zbožia y gjnych weczy mel platit, aby se vznalo (LIPTOV 1616); dwere skrze stolara a zamecznika Yancziho magi se zrobitj (BECKOV 1680); slossari, kowacsi, stolari i kolari mussa sobe zastawu posprawuwat (CA 1757); fara gak od murara, slosjara, ano y od stolara dostateczne wihotowena (TURIEC 1784); sedlák pracuge okolo roli, stolár okolo drewa (DS 1795); -ov príd privl: dal sem ssnor harasowich pre stolarowho chlapca dwacat riffow (TRENČÍN 1735)
P. atpn Andreg Stolar; Stolarka (v Trnave 1573); Jurovi Stolarikovi ( 1798 TURZOVKA LP); -sky príd: hoblikow stolarskych n 5 (BYTČA 1606); sstok stolarskj 1, kachlý žadnich (L. JÁN 1687); stolarsky czach (ZVOLEN 1669); articule remesla stolarskeho (TRENČÍN 1709); sprosta truhla byela, w ktereg stolarsky rad 1 (DUBNICA n. V. 1720)
L. do wynneg piwnicy su dwere welke z kamenych slupuw, w njch dwere stolarske z mocnych smrekowych desek (DUBNICA n. V. 1723) vyrobené stolárom, drevené; po s-y prísl výraz: fabriliter: po stolársky (KS 1763); -stvo [-o, -í] s stolárske remeslo: mechanicus: stolárswi; materiaria fabrica: stolárstwi, stolárstwo (KS 1763)
strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi (ŽK 1497); od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory (ZVOLEN 1567); stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina (BÁTOVCE 1600); pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666) nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu (BREZOVÁ p. B. 1768)
L. odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj (KB 1756; 1757); (muž) Telemacha na stranu pogal (PT 1796)
F. každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho (BV 1652); Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye (KRUPINA 1695) nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy (KS 1763) zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči (WP 1768) prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna (L. SIELNICA 1564 E); za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil (TURANY 1624); musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti (RT 17. st); na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti (CA 1727); pagina aversa: druhá strana listu (KS 1763); kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel (Kur 18. st)
L. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st) obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane (BYTČA 1484 SČL); Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane (P. ĽUPČA 1583); plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow (BÁTOVCE 1604); kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda (SK 1697); ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli (DRAŽKOVCE 1714); Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa (KB 1756) do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni (LIPTOV 18. st);
x. pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila (ĽUBIETOVÁ 1657) niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme (H. SRNIE 1690) dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam (DLHÁ 17. st); distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763) neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit (VP 1764) ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest (TRENČÍN 1571)
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy (ŽK 1460); na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty (LIPTOV 1716); sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide (Tr 1728); gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu (KRUPINA 1736) pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly (WU 1750); pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj (PT 1796)
L. držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala (SENICA 1680); aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat (DUBNICA n. V. 1719); pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734); partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati (WU 1750); trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok (RUDINA 1644) pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál (WU 1750) podporoval som ťa
F. nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy (ŠV 1675) prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda (HRÁDOK 1715) pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila (PT 1796) získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu (BEŇADIKOVÁ 1563); potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) (ZVOLEN 1567); wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila (DOMANIŽA 1615); na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome (BÁTOVCE 1631); arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj (WU 1750)
L. advocatio: strana odporná (KS 1763) odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom (ZVOLEN 1567); mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach (ŠVÁBOVCE 1568 KL); gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany (KRUPINA 1691); nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal (VELIČNÁ 1724); na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj (CS 18. st)
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach (ŠARIŠ 1682); prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach (LUKOV 17. st); Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal (KrP 1760); zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím (BR 1785); cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy (LEVICE 1788); na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil (VRÚTKY 1737); semote: na strane (KS 1763); z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc (Z. PODHRADIE 1715); liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil (D. KUBÍN 1726); drewo z wačeg strany pokapalo (ĽUBEĽA 1786); stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam (KoA 17. st); k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali (KRUŠETNICA 1776 LP)
svetský príd
1. týkajúci sa celého sveta, svetový: tuto prisahu kladieme ne pre hanbu swetsku, ale pre samu bosku sprawedliwost (K. N. MESTO 1690); cosmicus: swetsky; caelestis: nebésky, swetsky, powetrny hwezdnaty (KS 1763)
F. kurwa sweczka, nehodna sy w pocztywey dedine biti (TURIEC 1590) (nadávka)
2. týkajúci sa života na zemi, pozemský op duchovný: bylo by dietie w dewiti letech, obdrzy prawo swietske y stoliczne (ŽK 1473); poproste mileho Pana Boha za dwa stawy, za swethsky y duchowny (SM 1479); wedle mnohych dobrych lidy duchownych y swetskych prisazneho swedomy (SLIAČE 1543); swetske nazzjwaly, cokoly wen z chramu modlarskeho bilo neposwatne a bohom oddane (KoB 1666); mordarstwy a zbogstwy zgewne smrtou magj se wynahrazowaty a odplaczowaty, gako nam toho dosweczugy bosky y swetsky zakon (KRUPINA 1683); dum mladežy swetskeg anebožto konwykt (KrP 1760); predlož sy palac negaky, w kterém sa gak swaté a pobožné, tak y swetské a hanebné obrazy nacházagú (DC 1797)
3. laický, op kňazský: wssem swetskym lidem neb laikum podle posluhowáno bylo (DuP 1716); lajcus: swetsky, neposweceny (KS 1763)
4. cirkevný, nie rehoľný: aby z mníchuv nikeho aňi za kazatela aňi za spovedlníka ňemali, než z cirkewníkuv, ze svetskích kňezuv (BR 1785); nebuď cirkewníkem (:swetskím knezem:), než čokoliw giné (BU 1795); subst s. m kto nepatrí do duchovného stavu, laik: sa krik v klášteri bil strhnúl, ke dverum svetskí pribehli a mňa mníški hňedki do podzemnnéj komúrki wetkali; (mofti) ňé nad všeckím kňezstvím toliko, ale i nad svetskími druhá hneď jest po sultánovi osoba (BR 1785); po s-y prísl výraz k 2: pompaliter: nadhérňe, pyssňe, po swetsky (KS 1763); -stvo s hromad neduchovné osoby op duchovenstvo: swetský wogák od duchowního gest natolko rozdílný, nakolko gest rozdílné swetstwj od duchowenstwá (BPr 1787)
sviňa ž
1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť, ošípaná: prase pod swini, pokad sse (ŽK 1473); dwe swine krmne, try swine dworne (ZVOLEN 1596); swyn tokayskych pre plema; swyna pre cželad krmna (BYTČA 1614); mnisska gest wirezana swina (KoB 1666); wie y o tom, že mu nahlo (:salva venia:) swinya s prascj wikapala; slissal, že bj sa bola Štibiczka na swinu urobila (KRUPINA 1726); ( 1741); gravida sus: sprasna swiňa; sus enixa foetus: oprasyla se swina (KS 1763); w nekterých mjstech zdegssjho krage chowagj malé černé, tak rečené chynenské swine (HRK 1773)
L. divoká s. zool sviňa divá Sus scrofa: cuspide fixit apros: prebodel diwokú swinu, diwokého kánca (KS 1763); morská s. zool delfín obyčajný Delphinus delphis al. iný cicavec z čeľade delfínovitých: swina morska chitrosti swu, welriba welikosti wssecky predchazy (KoB 1666); delphin: mórska swina (:ryba:) (KS 1763)
F. opiť sa, opitý ako s. pejor veľmi sa opiť, veľmi opitý: gini kazdi den gako swina pigani chodi (SPIŠ 1760); opil sa opilec gako swiňa (BU 1795); sluší ako pre s-e rohy nesluší: pre mnísski prám tak slussí brewiár gako pre swiňe rohi (BR 1785); stojí ako zlatý obojok s-i nesluší, nepristane: pjcha stogj učnowy tak gako zlaty obogek swini (P. ĽUPČA 1696); okrúžek zlatý na pyskoch swini - žena pekná a blázniwá (KB 1757) to sa nesluší, nepatrí newyhazugte perli swé pred swiňe, žeby gych asnád neposslapáwali nohami swyma a obráceny neroztrhali wás (KB 1756) (o nevhodnej činnosti) čím vetší sviňa, tym vetší repa (SiN 1678) čím väčší oplan, tým väčšie šťastie
2. vulg nadávka neslušnému, nemravnému, opitému ap. človeku: milugess gednu fflandru, gednu cundru, gednu telesnu swinu a geg kurewske nestidate celo; aby takowich smradlawich telesnich kozluw, takowe nečiste dworky aneb swine spalil a w prach obratil (MS 1749); cžlowek, ktery w tělesnem obljbowánj a hnogj ležj, weprem, swinu se gménuge (WP 1768); polám geďiňe a potlč wšecko w dome, ti swiňa oslopaná (BU 1795); -ka
1. dem expr k 1: zadny czlowiek nema sweho dobytku drzeti w swem domie, kromie swinek, czo prasce krmi (ŽK 1473); od mlika odlučene brawčence a swinky se naziwagi (KoA 17. st);
2. zool hmyz z rodu žižiavka Porcelio: porcellio: swinka; asellus: stonužka, swinka (GU 1794)
L. s. morská zool dikobraz európsky Hystrix cristata: hystrix: swinka morska, gež morsky (KS 1763)
F. žywy gsau co myle howadka a nerozumne swinky (BK 1581) bez uznávania duchovných hodnôt; -ací, -í príd k 1: z dobitka swyneczieho ze cztwero chybawa (SKLABIŇA 1601-04); krawacy pastyera z chlyewow krawjch, swinacy z swinacych trubu pastjrsku wiwolawagj (KoB 1666); svinne kolenka, hlavi (MVV 1779-85); klobášťičku a nožičku sviňacú (BR 1785); bo mu smerdzi reverenda svinim mesom i slaninou (PV 1798)
L. s-ia voš bot rozpuk jedovatý Cicuta virosa: cicuta: bolehlaw, pissčelka, swinny wess (:bylina gedowata:) (KS 1763); s. jeleň zool kabar pižmový Moschus moschiferus: swine obyčagná, také y bizam w Ameryce, swinnj gelen w Azyi (BH 1798); -ský príd: pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda na trzy stupiege (ŽK 1473); swinskeho dobitka no 280 (TRENČÍN 1647); tamtj na gaslach a rebrinkach, tito w swinskjch walowyech krm dawagjce, masstale lopatu wičistuwagj (KoB 1666); suillus: swiňsky, weprowy (KS 1763); pren neslušný, nemravný: takowé grobowaté, oplzlé a swynské rozkosse těla (StN 1785); lehkomislné, oplzle a swínské mluwenj (ST 1797)
L. bot s. bob, bôb blen Hyoscyamus: altercum: swynsky bob (KS 1763); oči pak zewnjtr natri ženským mljekom a z swinského buoba zoftom (PL 1787); s-á dyňa kolokvinta obyčajná Colocynthis vulgaris: colocynthis: swinska díňa (NP 17. st); s. gaštan pagaštan konský Aesculus hippocastanum: agriocastanon: swinsky kasstan (KS 1763); s. kôpor, kmín smldník lekársky Peucedanum officinale: peucedanum: swiňsky kopr, swiňsky kmjň (KS 1763); s. koreň, s-é korenie krtičník psí Scrophularia canina: scrophularia: swynsky koren (NH 18. st); ma se mu koren swinskeho koreni priložit a bude zdraw (RG 18. st); s. orech, chlieb, s-é jablko cyklámen jarný Cyclamen vernale: swinsky neb zemskj orech (KoB 1666); wezmi swinskeho gablka neb orecha masti (HT 1760); cyclaminus: swjnsky orech aneb chléb (:bylina:) (KS 1763); s-á praslička prasatník holý Hypochaeris glabra: seris porcina: swinská praslička (KS 1763); s-á repa rastlina z rodu alchemilka Alchemilla: leontopetalon: husy nožka, repa swjnská (:bylina:) (KS 1763); po s-y prísl výraz: suatim: po svinsky (LD 18. st)
šľachtec m príslušník šľachty, šľachtic: nobilis: sslachtec; prosapia nobili editus: sslachtec; patritius: urozeny pan et sslachtec (KS 1763); po š-y prísl výraz udatne, smelo: nobiliter: po sslachtecky, smelo (KS 1763)