starodávny príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, majúci staroveký pôvod, ráz, starobylý: nebo rowne yako wogaci, můg mili krestianski dobri priteli, starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowali proti strelbe (TC 1631); lide starodawni tela umrele palyly (KoB 1666); malomocénstwi za starodáwné sa uznáwát bude (KB 1757); annales, kronika: poznamenánj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwných (WU 1750); pervetustus: staroswetský, starodáwny; fundatus: založeny, starodáwny, starodáwno wystaweny (KS 1763); pisse Antonius Natta, že u starodawnych pohanuw bil obyčeg, že kral kralowi hadki odpisowal, gestli uhadel, dal mu peňize, mesto, čo dati prislibil (GK 1779)
L. práv podľa, vedľa s-o obyčaja, s-ej obyčaje, poriadku, spôsobu, zvyku, zvyklosti podľa tradovaných právnych predpisov, obyčajového práva; tradície: na ktereyzto weczy lepssy a gisteyssy swedomy a pewnost lydkupp wedle starodawneho obyczege w dome richtarskem naleli a pili; potwrdil gest wedle starodawneho zwyku a obyčege swedomu a litkupem (P. ĽUPČA 1543); ( 1626); podle zwyklosty starodawneg panom messtanom dano wyna do domu (ZVOLEN 1645); assuetudo: zwyklost, obyčeg, zwyk, mraw, starodáwný spůsob (WU 1750); vedle takoveho noveho urbara vetše povinosti nam pripadli, jako vedle starodavneho poradku na nas pripadaju (B. BYSTRICA 1775 CM)
2. starý, pôvodný, skorší: wyem, že muog mily pan bratr racži w dobru pratelsku lasku starodawnu (to) obratiti (BREZANY 1595); dcery powedagi a doswečiti chtegi, že oni swobodne podle zmluwy starodawneg (zeme) za wlastne vreky nasse držime (RUŽOMBEROK 1605); geden pas pozlatitj, stribrny starodawny (PRAZNOV 1630); lychwu Ulyčzanye prehányaly po starodáwnych czestách (DRIETOMA 1720); že sa geg nemoc starodawna rozmohla (L. MIKULÁŠ 1760); k teg starodawneg milownicy nechodiss (MiK 18. st)
L. náb diabel z hrjssniky sa zahrawa, zanechawa gich gity nekdy na slovo Boži, ale w kratkem čase zas gich do pazurow swich taha s cwernu starodawneg lasky (MiK 18. st) dedičným hriechom; subst s. m dávno, dávnejšie žijúci človek: zase slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nebudess krywé prisahat; slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nezabygess, ale kdo zabige, wiňeň bude súdu (KB 1756); monumenta antiqvitatis: starodáwnych pamatné pjsma; proseqvi antiqvitatem: starodáwnych s prjkladem nasledowati (KS 1763); -o, -e prísl k 1: fundatus: založeny, starodáwno wystaweny; urbs saxo vetusto fundata: starodáwno wystawene mesto; prisce: starodáwne, podle starého obyčaga (KS 1763); za s-a prísl výraz v dávnych časoch: za starodawna tlkly toliko tlkmy w mažyary (KoB 1666); za starodawna lidem Bohu oddaným a poswecenjm tak prijsne zakazal Bůh wssemohucy, aby se od wocta od hroznuw widawenjch y od wsselikého napoge opogného zdržowali (SK 1697); wie-ly, pamata-ly swedok, gako za starodawna bywalo humno na Machowskem dwore (BOBROVNÍK 1699); naziwala se pak brana Stara, že na tem miste za starodawna hnedkj, gak Geruzalem zastawil, brana bila (KT 1753); po s-e, po s-u prísl výraz starobylým spôsobom, ako v dávnych časoch: antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku; antiqve: po starodáwnu, po starém spúsobu (KS 1763); -osť ž starý, dávny vek: hle, chlebi, kdiž sme wissli z domuw nassych, aby sme k wám prissli, teplé sme sebú wzali, wčil zostali suché a od starodáwnósti prewelikeg podrobené (KB 1757); vetustas: dáwnost, starodáwnost, starožitnost; antiqvitas: starodáwnost, stary wek (KS 1763); ale bez práce a vetšú spravedlivú jejich starodávnosť bi (Slováci) preukázali, kďi bi jím za otca Noa aneb prám až Adama položili (BR 1785)
starovek m vysoký vek, staroba: grandaevitas: starost, ostaralost, starowek, staroba (KS 1763); po s-u prísl výraz ako za starých čias, starodávnym spôsobom: antiqve: po starodáwnu, po staroweku, po starém spúsobu; antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku (KS 1763)
štítroba ž lačný žalúdok, lačnosť; chudoba, chudosť, podvyživenosť: jejunitas: hubenost, chatrnost, chudoba, sstitroba (WU 1750); na š-u [ští-, ščí-, čtí-, ščú-] prísl nalačno: py to (odvar) rano na cžtytrobu (HL 17. st); na každe gitro wezma korienek geden, zhriz na čtytrobu (RN 17.-18. st); proty zymnycy lekarstwy: wezmy koper a petruzel y z korenym, a to dobre prikry, var pres noc a ráno preced skrze ssatu, dag to nemocnemu pyty na ssczutrobu (KLe 1740)