sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta; prázdny s. nedodržaný, nesplnený; s. vernosti; dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.; cirk. rehoľné s-y
□ dať s. sľúbiť
● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;
sľubový príd.: s-á formula
sľub -bu pl. N -by m.
sľúbiť urobiť sľub vykonať, dodržať niečo • prisľúbiť • dať sľub: deti sľúbili, že poslúchnu; mladí si sľúbili, prisľúbili vernosť, dali si sľub vernosti • kniž. zasľúbiť: zasľúbili nám pomoc • nasľubovať • posľubovať (veľa sľúbiť a často to nedodržať): nasľubovali, posľubovali nám výhodnú kúpu, ale nič z toho nebolo • zaviazať sa (urobiť záväzný sľub): zaviazať sa splniť plán • zaprisahať sa • zaveriť sa (sľúbiť pod prísahou): zaprisahal sa, zaveril sa, že už nebude piť • zastar. obecať
sľub prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje na isté konanie: slávnostný sľub; splniť sľub čistoty • prísľub (zaviazanie sa na niečo): prísľub odmeny • slovo (uistenie o niečom): dodržať, zrušiť slovo • zastar. zasľúbenie (Roy)
zaviazať sa dať záväzné slovo na splnenie niečoho • dať sľub: zaviazať sa, dať sľub na spoluúčasť v podnikaní • prisľúbiť sa • sľúbiť sa (zaviazať sa sľubom byť prítomný niekde, byť účastný na niečom): (pri)sľúbili sa, že na konferenciu prídu • zastar. pripovedať sa: pripovedal sa, že jej bude pomáhať • zadať sa (vziať na seba nejaký záväzok): dievča sa už zadalo mládencovi • pozaväzovať sa (postupne, na viacerých miestach)
p. aj zaprisahať sa
sľub, -u m. prejav vôle, ktorým sa niekto zaväzuje k nejakému konaniu, daru a pod.: slávnostný s., zložiť, splniť, dodržať s.; manželský s.; s. čistoty, vernosti; Zlomila sľub, vydala sa za druhého. (Kuk.) Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. (porek.)
slib- p. sľub-
sľub, čes slib m 1. prejav vôle niečo urobiť, dať ap.: yakoz ten czlowiek slibil, wedle kterehozto slibu on platiti ma (ŽK 1473); Pawel, zapomnewsse na sliby swe y na swe poruczniky, ktery geho wyrucizli (P. ĽUPČA 1564); co se dotiče slibuw klassterskich, o tom se zwrchu dotklo po častkach (TP 1691) zaviazania sa príslušníkov rehole zachovávať poslušnosť, čistotu a chudobu; s mnohým staránjm a s mnohými sliby namluwil dcéru (SPo 1691); foedus: sljb manžélsky (KS 1763); o obnowenj reholnjch slybuw (MPS 1777); takowé rewersy (:pjsemné sliby:) Geho Gasnost nynj zrussila (SH 1786); odpusť mi mé sluby, jinú si brať musím (PV 18. st) L. s. panenstva, panictva zachovanie mravnej a telesnej čistoty: (svätý Jozef) slib pannenstwi magice (MP 1718); potrebne gest čloweku k dokonalosti dobrjch skutkuw, aby y slib pannictwj včinili (LKa 1736); což dege se skrze ten poslussenstwy slib, kterež oni swatjm gmenugj (WO 1670) neobmedzená poslušnosť voči predstaveným, ku ktorej sa zaväzujú mnísi a mníšky rehoľným sľubom F. prestúpiť, zlomiť s. porušiť niečo: ona przestupila sliby swe a platu miti nemuoze (DEVIČANY 1584); (kňaz) nemuže dowoliti, aby swug slib zlomili, prwssy wiru zrussili (TP 1691); (ne)stáť, vyplniť, držať s. (ne)dodržať niečo: (slúžka) ginacze vczinila, panou zawiedla a w slibu nestala (BARDEJOV 1664); mame drzaty zmluwu a slib konečne (KoB 1666); matka slibw sweho stala (ŠTÍTNIK 1692); (Hadixa) svúj slib chcela viplňiťi (BR 1785); y termin sobe cztirikrat bral, ness swim slibom zadosti neuczinil (T. JASTRABIE 1598) kým ho nesplnil; powidala, že gi to gegi mily na slib dal (SKALICA 1676) bez písomného potvrdenia F. často welike sliby prinassegj chybi (Se 18. st) 2. zmluva: mosy geden dobrze swey zenie dati sweho gisteho k gegi ziwotu wedle slibu erbowneho (ŽK 1473); slib anebo niegakowu zmluwu gmel, krome tegto osoby, ktera pry tobe stogy, cžili nie (BAg 1585); karthaginensky senatus proti slibu, ktery z Hadrubalem učinili Rymane, podwraceni a skazeni sweho pricina bila (MK 18. st); -ný príd k 1: podawssi geden druhemu ruce a slubne prstene a tak potom hodugj z prizwanimj swedky (KoB 1666) obrúčky ako symbol manželstva; votum: slub, slibné zawázani (KS 1763)