sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov
sýpka -ky sýpok ž.
sýpka budova al. miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych výrobkov: voziť zrno do sýpok • zastaráv. sypáreň • silo (zásobník obilia) • zastaráv. obilnica (obilná sýpka)
sýpka1, -y, -pok ž. budova al. miestnosť slúžiaca na uskladňovanie obilia i iných poľnohospodárskych výrobkov: obilná s.; prázdne, plné s-y; bohaté s-y (Hviezd.) plné; obecná s. (Vaj.) družstevná s. (Gab.); Zrno môžu voziť rovno do sýpok. (Mor.) Kukurice máš ešte plné sýpky. (VHV)
sýpka2, -y, -pok ž. bar. zvislý al. šikmý úzky priestor, do ktorého sa zvrchu nasýpa a naspodku vypúšťa rúbanina sypkať, -á, -ajú nedok. expr. (čo) sypať, nasypávať: Oddeľuje zdravú fazuľku od zlej a sypká si ju do košíčka. (Zel.)
|| sypkať sa expr. sypať sa
sýpka ž miestnosť al. budova na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohospodárskych produktov: granarium: sypka, obilná stodola, humno (KS 1763); gedenast metczy owsa zo sypky mne gest wzal (PRIBYLINA 1772); Gozef skupowal s celého sweta zbožá, dokáď wssecké ňenaplňil sípki (DS 1795); abi se ty w sipke zbožj neskazilo, často ho prewraceg (PR 18. st)