súmrak -u m. šero na rozhraní dňa a noci, stmievanie, mrkanie: večerný, zimný s.; na s-u po západe slnka;
pren.: s. života staroba; s. kultúry obdobie jej úpadku;
súmračný príd.
1. k súmrak: s-é šero
2. poet. tmavý, temný: s. deň
súmrak -ku pl. N -ky m.
súmrak rozhranie medzi dňom a nocou: na krajinu padá súmrak • mrk: prišiel na mrku • mrkanie: večerné mrkanie • zried. mrak: vracať sa na mraku domov • zmrkanie: pracovať do zmrkania • zried. zmrk (Podjavorinská) • zmrknutie (Urban) • poet. zorenie: večerné zorenie (Figuli)
súmrak, -u m.
1. rozhranie medzi dňom a nocou, doba od západu slnka po úplné zotmenie, stmievanie, mrkanie, mrak, mrk, podvečer: večerný s.; tmavý s., na s-u po západe slnka; Súmrak prišiel a za ním prišla i tichá bezmračná noc. (Vans.) Slnce zapadlo, blížil sa súmrak. (Čaj.) Sľúbila, že príde do súmraku, a už je noc. (Stod.); astronomický s. doba od západu slnka do úplného zotmenia, určená vzdialenosťou slnka pod horizontom;
pren. úpadok, zánik, posledná fáza, koniec: s. koloniálneho systému; Na súmraku prvej republiky prišiel sem. (Tat.) Na súmraku svojich dni sa jasne presviedča. (Jes-á)
2. bás. prítmie, zotmenie sa vôbec: Už rachotí hrom na hrom, v súmrak prejde jasná chvíľa. (Ráz.-Mart.)
súmrak m šero na rozhraní dňa a noci, stmievanie, zmrákanie: mezytym až do saumraku w djle držanj byli (MV 1676); crepusculum: sumrak wečernj, když se den s nocy děli, když se smrká (WU 1750); žádám ruku milosrdenstwj od swjtánj až do sumraku (KO 1782); guž sumrak modrú, noc guž bila prikrila černú zem barwú (BR 1785); súmračný príd L. súmračný motýľ zool nočný motýľ s dlhým cuciakom podobný more, lišaj: Sphinx: saumračny motyl (KrN 1795)