súlad -u m.
1. vzájomná vyrovnanosť zložiek celku, súhra, harmónia, ladenie: s. farieb, tvarov
2. vzájomné porozumenie, zhoda, harmónia: rodinný s.
□ dať, uviesť do s-u zladiť;
v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;
súladný príd. spĺňajúci požiadavky súladu: s-á postava, s-é usporiadanie; s-é spolužitie;
súladne prísl.: s. sa dopĺňať;
súladnosť -i ž.
súladnosť -ti ž.
harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov
2. p. zhoda 1, porozumenie 2
súladnosť p. harmónia 1
súladný príd.
1. vyznačujúci sa súladom, harmóniou, úmernosťou zložiek, harmonický: s-é usporiadanie, s-é pohyby, s. celok; súladná hra dvoch farieb, červenej a čiernej (Zúb.);
2. vyznačujúci sa porozumením, duševnou zhodou, vyrovnaný: s. život, s-é manželstvo;
3. súzvučný, zvukovo usporiadaný, harmonický: Z oboch mestských veží zazneli súladné údery hodín. (Fig.);
súladne prísl.
1. súmerne, harmonicky: postava dievčaťa okrúhla a súladne vyvinutá (Vans.); Prešedivelá brada súladne doplňovala dojem vedeckého mysliteľa. (Hruš.)
2. v duševnej, vnútornej zhode, vyrovnane: s. pracovať, s. žiť;
3. súzvučne, harmonicky: Harmonika zahučí, pekne, súladne do noci. (Ráz.);
súladnosť, -ti ž...