súd -u m.
1. orgán poverený uplatňovať a chrániť práv. normy a majúci právomoc rozhodovať v sporoch o občianskych, trestných a iných veciach; budova tohto orgánu: trestný s., postaviť niekoho pred s.; okresný s., vojenský s., ústavný s., Najvyšší s. SR
2. súdne konanie, súdenie: vyhrať s.; hovor. chodiť po s-och súdiť sa; bibl. posledný s.
3. zbor sudcov pri súdnom konaní: s. sa radí
4. súdne rozhodnutie, rozsudok; ortieľ: vyriecť, vyniesť s. nad obžalovaným
5. kniž. (kritické) hodnotenie, úsudok, mienka, názor: vysloviť o niekom nepriaznivý s.; log. veta, kt. niečo tvrdí al. popiera;
súdny príd.
1. k 1, 3: s. spor, s-a sieň, s-e konanie, s. znalec, s-e lekárstvo
2. schopný správ. úsudku; rozumný, rozvážny: s. pozorovateľ
● expr.: (až) do s-eho dňa veľmi dlho; navždy; ani do s-eho dňa nikdy; je tam (hotový) s. deň, ako na s. deň, ako na s-om dni zmätok;
súdne prísl.: s. trestaný; s. vymáhať; s. uvažovať;
súdnosť -i ž. schopnosť správne usudzovať, rozvážnosť: stratiť s.
súdne prísl.
súd 1. úradný postup, ktorým sa uplatňujú právne normy, rozhoduje spor • súdne konanie • proces: súd s vrahom; prehrať súd, proces • práv. pojednávanie: odročiť pojednávanie • hovor. zastar. pravota: vyhrať pravotu • zastar.: súdnica (Podjavorinská) • sedria (J. Kráľ)
2. zbor sudcov pri súdnom konaní: súd sa radí • senát: rozhodnutie senátu • tribunál: vojenský tribunál • porota (súd zložený zo sudcov a porotcov)
3. p. rozsudok 4. p. úsudok, záver 2
súdne p. súdny
1. týkajúci sa súdu ako právneho orgánu a jeho činnosti: s-a právomoc; s-e konanie, s-e rokovanie, s-e pojednávanie, s-e vyšetrovanie, s-a pokonávka, s. proces; s. poriadok; s. výrok, s-a výpoveď; s-e vymáhanie, s-e stíhanie, s-a exekúcia, s. spor; s-e poplatky; s-e akty spisy; s. depozit; s-a budova, s-a sieň, s-a stolica; s. praktikant, s. znalec, s-a komisia; s-e lekárstvo; s-a prax; s-e dni určené súdom pre stránky
● s. deň a) bibl. v ktorom má byť posledný súd; hovor. expr. čakať niečo, niekoho do súdneho dňa donekonečna, stále; Zdola sa nedostaneme sami ani do súdneho dňa (Hor.) nikdy; b) hovor. expr. zmätok, krik, hurhaj;
2. schopný rozumne usudzovať, rozumný, kritický, rozvážny: s. človek, s. čitateľ; s-i pozorovatelia, s-e stanovisko;
1. pomocou súdu, prostredníctvom súdu; súdobne: vymáhať niečo s.; vynútiť niečo s.;
2. rozumne, kriticky: s. sa dívať na niečo;
súdnosť, -ti ž. schopnosť usudzovať, súdiť; rozumnosť, triezve uvažovanie, rozvážnosť