súboj -a m.
1. v min. boj dvoch protivníkov podľa dohodnutých podmienok, duel: vyzvať na s., dôstojnícke s-e
2. boj, zápas (dvoch strán): s. na ihrisku, letecký s.; slovný s. hádka;
súbojový príd.
súboj -ja pl. N -je m.
súboj 1. boj dvoch protivníkov so zbraňami podľa dohovoreného času, miesta a zbraní: stretnúť sa v súboji • duel: sekundanti pri dueli
2. p. zápas 1
zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)
2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)
3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)
súboj, -a m.
1. v minulosti boj dvoch al. niekoľkých protivníkov so zbraňami podľa vopred dohovoreného plánu čo do času, miesta a zbraní, duel: vyzvať, volať niekoho na s.; sekundant pri s-i; pren. slovný s. hádka;
2. boj, bitka, zápas vôbec (obyč. dvoch strán): volebný, predvolebný s. (Vaj.); V jeho duši sa odohrával súboj medzi obludným lakomstvom a štipkou dobrej snahy pomôcť. (Zúb.); voj. letecký s. vzdušný boj dvoch al. viacej lietadiel (obyč. stíhačiek); delostrelecký s.;
šport. hovor. súťaženie, zápolenie dvoch al. viacerých športovcov v určitom druhu športu;
súbojový, zastar. i súbojný príd.: súbojová mánia (Vaj.)