súťaž, -e ž.
1. spôsob vzájomného úsilia predstihnúť niekoho, niečo v určitej činnosti v snahe dosiahnuť prvenstvo (obyč. nejakú cenu, odmenu) za rovnakých podmienok pre všetkých zúčastnených, súťaženie: vyzvať niekoho na s., zapojiť sa, vstúpiť do s-e; vypadnúť zo s-e, obstáť v s-i; s. krásy, hádankárska s.; vyjsť zo s-e ako víťaz; V súťaži sporivosti dosiahli prvenstvo. (Gab.); socialistická s. socialistické súťaženie; s. o najlepšieho pracovníka; práv. nekalá s. nečestné, nepoctivé konanie (v obchode al. v hospodárskom styku vôbec);
šport. preteky v rozličných druhoch športu: futbalová, basketbalová, volejbalová s.; najvyššia futbalová s. I. liga;
2. súbeh, konkurz na nejakú prácu, cenu, miesto v zamestnaní ap.: vypísať s.; literárna, rozhlasová, filmová s.; verejná s.;
3. zastar. konkurencia: voľná s.; Robil posmech z nášho malicherného, „kocúrkovského“ nacionalizmu, bojaceho sa českej súťaže. (Jégé);
súťažný príd.: s-é normy, s-é podmienky, s-é úsilie, s-é hnutie; s. poriadok