súčasný príd.
1. jestvujúci v dnešnom čase, dnešný, terajší: s-é umenie, s. spisovný jazyk, s. vkus
2. jestvujúci v tom istom čase s niekým, s niečím; paralelný: Ľ. Štúr a s-í básnici; s-é pôsobenie síl;
súčasne prísl.
1. v tom istom čase, naraz, zároveň: vošli do miestnosti s.
2. okrem toho, (po)pritom: chcel sa pochváliť a s. požalovať;
súčasnosť -i ž.
1. terajšie, jestvujúce obdobie, prítomnosť: naša s., námet zo s-i; v s-i je to náš najlepší plavec
2. paralelnosť (priebehu): s. dvoch dejov
súčasný -ná -né 2. st. -nejší príd.
daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie
2. p. určitý 2
dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajší • čerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé
2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasný • terajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generácia • hovor. dneskajší: dneskajší svet • kniž. prítomný: prítomný človek
p. aj súčasný
moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský
2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy
súbežný 1. ktorý ide rovnakým smerom ako iný, druhý; po celej dĺžke rovnako vzdialený jeden od druhého • rovnobežný • paralelný: autá stojace v súbežných, rovnobežných radoch; rovnobežné, paralelné cesty, prúdy
2. ktorý prebieha v tom istom čase • súčasný: súbežné, súčasné podujatie, akcie • paralelný (jestvujúci popri sebe): paralelný vývin, paralelné pôsobenie • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický) • simultánny: synchrónny, synchronický jav; simultánne zmeny
súčasný 1. ktorý sa vzťahuje na súčasnosť; ktorý jestvuje teraz, v prítomnosti • dnešný • terajší: súčasný, dnešný, terajší pohľad na históriu; súčasná, dnešná, terajšia generácia • momentálny • zastar. momentánny • kniž. prítomný (jestvujúci v danom okamihu, práve teraz): momentálny, prítomný stav • moderný (op. zastaraný): moderný spôsob života; moderné druhy umenia • novodobý • nový • novoveký (op. starý): novodobé, novoveké svetové dejiny; novodobá, nová veda; nový vek
2. ktorý prebieha naraz s iným, súčasne • súbežný • paralelný: súčasný, súbežný vývin; paralelné premietanie niekoľkých filmov • synchrónny • synchronický (op. diachrónny, diachronický): synchrónny, synchronický priebeh zmien • simultánny: simultánne rozzvučanie niekoľkých nástrojov
3. p. súveký
súdobý kniž. ktorý jestvoval v minulosti súčasne s iným • kniž. súveký: romantickí básnici a súdobá, súveká spoločnosť; kniha a jej súdobý, súveký ohlas • súčasný (v minulosti): výtvarný barok a súčasné hudobné prejavy • vtedajší: vtedajšia kritika
súveký kniž. ktorý jestvuje v tom istom čase spolu s iným • kniž. súdobý • súčasný: súvekí, súdobí autori; skladateľ a jeho súdobí, súčasní obdivovatelia • vtedajší
1. vyskytujúci sa, vykonávaný v tom istom čase, zároveň s niečím, časove paralelný, synchrónny: Začiatok jeho lásky je súčasný s prvým pohľadom na jej svižnú elegantnú postavu. (Vaj.); fyz. s-é pôsobenie síl; s. protismerný pohyb; hud. harmónia je súčasné znenie viacerých tónov rozličnej výšky;
2. vzťahujúci sa na prítomný čas, dnešný, terajší: s-á doba, s-é dejiny, s-á literatúra, s-á hudba, s-é umenie, s. stav; s. spisovateľ; s-á medzinárodná situácia, s-é pomery, s. zivot; s. vkus; s-á technika; žiť súčasným životom;
1. naraz, v tom istom čase: Žena naprávala si vlasy v zátylí. Súčasne hľadala pohľadom okolo seba niečo, čím by sa zamestnala. (Chrob.) Katica i bárka temer súčasne prišli pred dom. (Kuk.) Gálik súčasne vystrelil na baču. (Tat.)
2. zároveň, okrem toho, pritom, popritom: Jej úsmev je hanblivý a súčasne povzbudivý. (Chrob.) Chcela sa otcovi pochváliť s vysvedčením. A súčasne sa aj požalovať. (Zúb.) Enrico (bol) kapitánom a súčasne šéfom našej stotiny. (Hruš.);
súčasnosť, -ti ž. prítomnosť, terajšia, súčasná doba