sólo
I. -a sól s.
1. skladba al. jej časť pre jedného speváka, hudobníka, tanečníka; predvedenie takejto skladby: tenorové, husľové s.; s. pre flautu; spievať, hrať s.; mať s. i pren. hovor. stále hovoriť
2. tanec určený jednému páru al. viacerým párom ako pocta: s. mladomanželom;
sólový príd.: s. part; s. únik cyklistu, s-á jazda;
sólovo prísl.: vystupovať s.
II. sólo neskl. príd. hovor. bez ostatných prvkov, kt. sú obyč. pri sebe, sólový, samotný: s. sako, s. kreslo
III. sólo prísl. hovor. sólovo: pieseň zaspievaná s.
sólový -vá -vé príd.
sólový príd. k sólo
1. určený jednotlivcovi, na (hudobnú, tanečnú) interpretáciu jednotlivcom, ako sólo, interpretujúci sóla: s-á skladba; s. part; s. tanec; s. spevák, tanečník
2. vykonávaný jednotlivcom: s-á akcia individuálna (op. kolektívna); s-á jazda (v krasokorčuľovaní) (op. párová); s-á akrobacia (op. skupinová);
samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik
2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny
3. p. pôvodný 3
sólový 1. ktorý je určený pre jedného, pre sólistu (obyč. v hudobnom, divadelnom umení, v športe a pod.) • sólistický • sólo (neskl.): sólová, sólistická hra; sólistický, sólo part; sólo zostava • samostatný • jednotlivý: samostatné, jednotlivé výstupy spevákov
2. p. samostatný 2
sólove, sólový p. sólo1
sólo1, -a, sól str.
1. skladba al. časť skladby určená na prednes jedinému spevákovi, hudobníkovi al. tanečníkovi; spev, hra, tanec jediného speváka, herca al. tanečníka, príp. tanečnej dvojice: spievať, hrať, tancovať s.; spevácke, tanečné s.; sopránové s.; klavírne, husľové s.; pren. Do výšok vytiahol škovránok tenké sólo (Kost.) sám zaspieval.
● mať, hrať s. hovoriť sám, najmä pri uplatňovaní svojich názorov;
2. hovor. pri tanečnej zábave tanec určený jednej dvojici al. istým dvojiciam ako vyznamenanie, pocta: Mladý zať s mladuchou mali sólo. (Vaj.)
3. kart. hra jedného hráča proti ostatným: hlásiť s.;
sólový príd. k 1: s. výstup; s. tanečník; s. spev na rozdiel od sborového; s. nástroj ktorý hrá sólo; šport. s-á jazda (v krasokorčuľovaní) na rozdiel od párovej; s. únik (hráča) rýchla akcia jednotlivého hráča;
sólove/-o prísl.: spievať, vystupovať s.