Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

sídlo -a -del/-diel s.

1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov

2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;

sídelný príd.: s-é mesto

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
sídlo ‑a ‑del/‑diel s.; sídelný

sídlo -la -del/-diel s.

-lo/1921370±6643 3.15: substantíva s. N+A sg. 216652→216454
+380
−320
telo/28820 číslo/22760 svetlo/20273 dielo/19840 kolo/17153 divadlo/11975 jedlo/9465→9554
+36
−33
čelo/6807 lietadlo/6198 zlo/5714 sídlo/4590 teplo/4537 sklo/4110 slúchadlo/3386 pravidlo/3269 vozidlo/3260 zrkadlo/3153 hrdlo/3092 heslo/2714 (218/35249)

bývať mať trvalé bydlisko: bývať v činžiakukniž. sídliťmať sídlo (o významnejších ľuďoch, inštitúciách): v tejto štvrti sídlia, majú sídlo boháči; vo vedľajšom paláci sídli vládažiť (byť usadený): chce žiť iba v meste; Laponci žijú na severeobývať (zaberať isté obydlia, sídlisko, územie): toto územie obývajú Slováci, na tomto území bývajú Slovácikniž. prebývať: tu prebýva celá rodina


sídlo 1. miesto, kde sa býva, sídli • sídlisko: praveké sídla, sídliská; sídliská starých Slovanovarcheol. táborisko (prechodné sídlo ľudí v praveku): diluviálne táborisko

2. miesto, kde sídli význačná osobnosť, inštitúcia: kráľovské sídlorezidencia (sídlo hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára): letná arcibiskupská rezidencia

3. miesto pôsobenia: sídlo kultúrykniž. stánok: výchovný stánok

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

sídlo1, -a, -del/-diel str.

1. miesto, krajina, kde sa sídli, býva, sídlisko (najmä národa, vlády, ustanovizní, podnikov ap.): praveké, pôvodné s-a Slovanov; s. vlády, kraja, okresu;

2. bydlisko, príbytok (napr. panovníka): panské s., zemianske s., cárske s.;

sídelný príd.: zastar. s-é mesto v ktorom bolo panovnícke sídlo, hlavné mesto


sídlo2, -a, -del/-diel str. nár. osídlo, slučka: sídla, chlopce stavať (Taj.); dva vtáčky lapili sa do sídla (Dobš.)

sídlo1 s
1. miesto, kde sa sídli, býva: swedek wje, že nekdy Jana Sebesstan otec sem a tam po sidljech chodil a žadneho wecžiteho pana nemel (BELÁ 1716); sedes locus habitationis: sýdlo (PD 18. st)
2. bydlisko, príbytok: s. Petr swe posledny sydlo a stolicj mel w Rime (Le 1730); mesto Herzegowyna bassy tureckého sydlo (KrP 1760); regia sedes: králowské sýdlo (PD 18. st)

sídlo2 s
1. oko na povraze, slučka: wydel ly swedek, žeby se ta Lazowanka guss ras y obesila bola, ale že gu druzy ze sidla oslobodily (DRIETOMA 1740 DSJ); bugak, který widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge (WP 1768); chcel skúpý sídlem žíwot swúg zmárňiti, štirmi wšak babkámi motúz kúpiti bil bi musil (BE 1794) chcel sa obesiť
2. osídlo, pasca: Martinowa w domie Perinowem swe slepyce w sydlech nachazela (HLOHOVEC 1592); ptačnjk ptaki do sjdel a do klepcuw polapyewa (KoB 1666); swedek sydla tak, yako w chotary welkojasenskom, zakladawal (MARTIN 1677); tendicula: sýdlo, pást (KS 1763); mnohem lépe činjme, gestli gjch (žlny) aneb z ručnicy zestrjláme, anebo na sýdlo a na lep zlapáme (GO 1792);
x. pren ryditel widicze sobe w tak nebezpečné sydla ulapeného (všetko splnil) (PeP 1769) nachádzajúci sa v zlej situácii; gako mnohim lakomstwy bilo sidlo ku zatraceny, tak tess y niny gest (SJ 18. st) prostriedok
F. klásť s., chystať, podkladať, stavať, stlať, strojiť, rozostierať s-a úskočne dostávať niekoho do zlej situácie, do pasce: swet a telo, chtegjce ho na zem porazyti, ustawične proti nemu uskakugj, sýdla stawegj a utoky činj (SPo 1691); zanedbale swedomy zawisti, lsti, fallsse, utrhanj plody y sidla stawa (SK 1697); kdo bližnimu sydla stele, neb klepec predklada, sam w nem hine neomilne (GV 1755); smrt mladym pak za chrptem čyha a sydla gim strogi (GŠ 1758) proti takim sidlam, ktere on (nepriateľ) tebe bude pokladat, ga tebe raddu dawam (SKá 18. st); (diabol) skrze nesúcú radost, nekdy skrze nečasliwy zarmutek chjstat bude sydla; kládli my hryssnjci sydlo a w rozkazoch twych (Pane) nepoblúdil sem (BlR 18. st); swet skrze swoge zle prykazaňi sydla swe rozestira (CDu 18. st) padnúť, upadnúť, prísť do s. stať sa obeťou intríg, padnúť do pasce: zlý lidé do sýdeľ wpadli, který mne ku padu kladli (CC 1655); induere se in laqveos: do sydla padnútj; intrare insidias: do sydel upadnútj (KS 1763); opatrne chceli chodjti, aby negakým spúsobem do sydla neprissli (WP 1768)

Sídlo Sídlo
sídlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) sídlo
G (bez) sídla
D (k) sídlu
A (vidím) sídlo
L (o) sídle
I (so) sídlom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) sídla
G (bez) sídel
G (bez) sídiel
D (k) sídlam
A (vidím) sídla
L (o) sídlach
I (so) sídlami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a adresu alebo sídlo et l'adresse ou le siège
a programov nového sídla et programmes du nouveau siège
európskych poslancov v sídle des députés européens au siège
ich sídlo a dátumy leur localisation et les dates
sídlo a pracovný jazyk statutaire et langue de travail
sídlom na jeho území établi sur son territoire
sídlo na jeho území siège statutaire sur son territoire
toto sídlo proti smrti ce siège contre la mort
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu