sídlo -a -del/-diel s.
1. priestor, v kt. sa sídli, býva, sídlisko: staré s-a Slovanov
2. miesto, kt. zaujíma význ. inštitúcia, osobnosť: reprezentačné s.;
sídelný príd.: s-é mesto
sídelný -ná -né príd.
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
sídelný p. hlavný 1
sídelný p. sídlo
sídlo1, -a, -del/-diel str.
1. miesto, krajina, kde sa sídli, býva, sídlisko (najmä národa, vlády, ustanovizní, podnikov ap.): praveké, pôvodné s-a Slovanov; s. vlády, kraja, okresu;
2. bydlisko, príbytok (napr. panovníka): panské s., zemianske s., cárske s.;
sídelný príd.: zastar. s-é mesto v ktorom bolo panovnícke sídlo, hlavné mesto