sémantika -y ž.
1. lingv. veda o význ. jazykových jednotiek; ich význam
2. filoz. časť semiotiky;
sémantik -a mn. -ci m. odborník v sémantike;
sémantička -y -čiek ž.;
sémantický príd.;
sémanticky prísl.
sémanticky [-t-] prísl.
sémantika -y ž. ‹g›
1. filoz. súčasť semiotiky, zaoberajúca sa štúdiom vzťahov medzi formou a významom znakov
2. lingv. náuka o význame jazykových jednotiek: lexikálna s. semaziológia
3. lingv. významová stránka jazykových jednotiek: s. slov;
sémantický príd.: lingv. s-á funkcia; s. príznak; s-é pole významové; s-á valencia intencia;
sémanticky prísl.: s. skúmať
sémantika, -y ž. lingv. náuka o význame jazykových jednotiek a útvarov, hlavne slov;
filoz. smer novopozitivistickej filozofie zaoberajúci sa skúmaním významovej platnosti znakov vo vetách a výrokoch moderných vied (tzv. „čistá sémantika“); smer behavioristickej americkej sociológie vysvetľujúci individuálne psychické poruchy i negatívne spoločenské javy ako následok používania reči, ktorá skresľuje skutočnosť (tzv. „všeobecná sémantika“);
sémantický príd. týkajúci sa významovej stránky reči, najmä slovných znakov, významový: s. rozbor (napr. slova, verša); s-á funkcia (napr. hláskového radu); s-á zmena (napr. slova);