sácať, -če, -ču nedok. (koho, čo) vrážať do niekoho al. postrkovaním násilne nútiť niekoho niekam ísť, strkať, socať: s. niekoho do vody, do blata, do jamy; s. niekoho lakťami; Deti sácaním do volských vagónov hnali. (Vaj.) Sácali ho z boka na bok. (Bedn.);
dok. sotiť
|| sácať sa navzájom sa strkať, socať, vrážať jeden do druhého: chlapci sa sáču do vody; Začali sa s protivníkmi strkať a sácať. (Bod.)
sotiť, -í, -ia dok.
1. (koho, koho do čoho; do koho, do čoho) zasiahnuť úderom, štuchnúť, drgnúť, vraziť do niekoho, do niečoho a tak obyč. vychýliť z rovnováhy: Sotil ma, a ja som sa prestrel vo vode. (Kuk.) Tak ťa sotím, že budeš pamätať! (Al.) Jeden z tých holomkov ma sotil do boka. (Jégé) Sotil ho do pŕs. (Skal.) Bola by ho najradšej sotila do chrbta. (Jégé) Alexej sotil do vrátok. (Jes-á); pren. neos. sotilo ho zatackal sa (napr. o opitom); pren. Ako budeš sama? Každý ťa skubne, sirotu, a sotí do kúta (Kuk.) budú ťa odstrkovať.
● kam ho sotia, tam je o pasívnom človekovi;
2. (čo) prudko postrčiť, posunúť, posotiť: Čiapku sotil do tyla. (Kuk.) Hana sotila bradu ešte viac dopredu. (Gráf) „To utíchol pred hentými?“ sotil prednosta hlavu smerom k orechu. (Heč.)
3. expr. (čo, koho) hodiť, vrhnúť, šmariť: V náhlosti sotili všetko na auto. (Tat.) Najlepšie by bolo sotiť to rádio za almaru. (Laz.) Gajdy druhému do hrsti sotí. (Sládk.) Pán dal ženu sotiť do temnice (Dobš.) uvrhnúť; pren.: Potom život sotil Doda na inú stranu (Jaš.) bol nútený žiť inde, odišiel inam. Potom starý sotil takúto otázku (Pláv.) náhle sa opýtal; hovor. sotím ti jednu udriem ťa;
nedok. k 1 sácať i socať
|| sotiť sa
1. expr. hodiť sa, vrhnúť sa: Vošiel do izby, len tak sa sotil na diván. (Bod.)
2. (do koho, do čoho) vraziť, drgnúť, strčiť: Zastal rozmýšľajúc, keď sa skoro sotil doň Mišo Kukuč. (Jégé)