rytina -y -tín ž. obraz vyrytý do dosky z rozlič. materiálu: staré r-y
rytina -ny rytín ž.
rytina obraz vyrytý do dosky z rozličného materiálu • zastar. gravúra
rytina, -y, -tín ž.
1. obraz vyrytý na kovovej, kamennej al. drevenej doske: r. v kameni, r. na vyrábanie peňazí;
2. odtlačok dosky takto upravenej: staré r-y, jemné, drobné r-y;
rytinový príd.: r-á predloha
rytina ž socha: ma se wedety, že my obrazy a ritinj w uctiwosty a wažnosty držime (Le 1730); knižata yudske služili modlam a ritinam w hagoch (MS 1749); wssecko domowe načinňy w nastrogjch k tesani ritjn potrebnjch zaleželo (PT 1796); sculptura: rytina; statua marmora: mramorowá rytina (PD 18. st); -ka dem: sculptile exigum: rytinka (PD 18. st)