rytier -a m.
1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a
2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty
3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov
4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie
5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti
6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a
● r. bez bázne a hany dokonalý muž;
rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby; r. sa správať, r. prijať porážku;
rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a; dokázať svoje r.
rytiersky -ka -ke 2. st. -kejší príd.
rytiersky 2. st. -kejšie prísl.
dvorný 1. pestovaný v stredoveku na kniežacích dvoroch • galantný • rytiersky • kniž. kurtoázny: dvorná, galantná, rytierska poézia; kurtoázne umenie
2. p. galantný 1, zdvorilý
galantný 1. (obyč. o mužovi) ktorý k ženám prejavuje mimoriadnu zdvorilosť, pozornosť; svedčiaci o tom • pozorný • zdvorilý: galantný, pozorný, zdvorilý muž; galantné, pozorné, zdvorilé správanie • dvorný • gavaliersky • džentlmenský, pís. i gentlemanský (charakteristický pre pravého gavaliera, džentlmena): oceniť partnerov dvorný, gavaliersky, gentlemanský prejav • expr. rytiersky: rytierske spôsoby • kniž. kurtoázny: kurtoázna poklona
2. p. ľúbostný, dvorný 1
rytiersky p. galantný 1
rytier, -a m.
1. hodnosť, ktorú získavali príslušníci šľachtického stavu v stredoveku pasovaním, ak sľúbili vernosť svojmu lennému pánovi a ochranu slabým, najmä ženám: chrabrý r.; pasovať niekoho za r-a; pren. žart. r. smutnej postavy o rojčivom, neaktívnom, trochu smiešnom človeku;
2. hodnosť nositeľa radu: r. Čestnej légie;
3. človek ušľachtilých vlastností, bojovník za nejakú ideu: správať sa, konať ako r.; r. ducha; Všetci boli rytiermi cti. (Smrek) Myslíte si, že svet pozostáva zo samých rytierov? (Stod.)
4. sprievodca dámy v spoločnosti: Čakajú na Širického, ktorý býva ich sprievodcom a rytierom. (Tim.); mať svojho r-a obdivovateľa, milenca; byť verným r-om niekoho (najmä ženy) ochrancom, obdivovateľom;
rytiersky príd.
1. súvisiaci s rytierstvom: r. stav, r-a hra, r-e turnaje, r-e výpravy, r-e romány;
2. majúci vlastnosti rytiera, slušný, šľachetný, úslužný: r. muž; r-a pomoc (Škult.); r-e spôsoby (Krno);
rytiersky prísl.;
rytierskosť, -ti ž. vlastnosti rytiera; slušnosť, šľachetnosť, úslužnosť;
rytierstvo, -a str.
1. stredoveký šľachtický stav: stredoveké r. (Kuk.); hluk starého rytierstva (Sládk.);
2. vlastnosť charakterizujúca rytierov, rytierskosť: Bolo by to rytierstvo ísť nožom na bezbranného človeka! (Ráz.)
3. hromad. rytieri