Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

rytier -a m.

1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a

2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty

3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov

4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie

5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti

6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a

r. bez bázne a hany dokonalý muž;

rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby; r. sa správať, r. prijať porážku;

rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a; dokázať svoje r.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rytier ‑a m.; rytiersky príd. i prísl.; rytierskosť ‑i ž.; rytierstvo ‑a s.

rytier -ra pl. N -ri m.

gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je máloexpr. rytier: správať sa ako rytierdžentlmen, pís. i gentleman

2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadníkhovor.: kurizantfešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov

3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda


rytier 1. p. gavalier 1 2. p. šľachtic 1, 2


šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokratipán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánomveľmožkniežaveľkokniežaarcikniežavojvodaveľkovojvodaarcivojvodagróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónzemanrytiermarkízdžentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazallénnikman (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)

2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav)aristokrat: aristokrat ducharytier: rytier cti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rytier, -a m.

1. hodnosť, ktorú získavali príslušníci šľachtického stavu v stredoveku pasovaním, ak sľúbili vernosť svojmu lennému pánovi a ochranu slabým, najmä ženám: chrabrý r.; pasovať niekoho za r-a; pren. žart. r. smutnej postavy o rojčivom, neaktívnom, trochu smiešnom človeku;

2. hodnosť nositeľa radu: r. Čestnej légie;

3. človek ušľachtilých vlastností, bojovník za nejakú ideu: správať sa, konať ako r.; r. ducha; Všetci boli rytiermi cti. (Smrek) Myslíte si, že svet pozostáva zo samých rytierov? (Stod.)

4. sprievodca dámy v spoločnosti: Čakajú na Širického, ktorý býva ich sprievodcom a rytierom. (Tim.); mať svojho r-a obdivovateľa, milenca; byť verným r-om niekoho (najmä ženy) ochrancom, obdivovateľom;

rytiersky príd.

1. súvisiaci s rytierstvom: r. stav, r-a hra, r-e turnaje, r-e výpravy, r-e romány;

2. majúci vlastnosti rytiera, slušný, šľachetný, úslužný: r. muž; r-a pomoc (Škult.); r-e spôsoby (Krno);

rytiersky prísl.;

rytierskosť, -ti ž. vlastnosti rytiera; slušnosť, šľachetnosť, úslužnosť;

rytierstvo, -a str.

1. stredoveký šľachtický stav: stredoveké r. (Kuk.); hluk starého rytierstva (Sládk.);

2. vlastnosť charakterizujúca rytierov, rytierskosť: Bolo by to rytierstvo ísť nožom na bezbranného človeka! (Ráz.)

3. hromad. rytieri

rytier [ryt-, ryc-; -ier, -ír] m nem šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: wysoče oswiečenym panom, panom knyzitom vrozenym panom, panom a statecznym ryčierom, vrozenym panom a wladnykom oppatrnym a mudrym (B. ŠTIAVNICA 1583); (otec dcére) dal poručeny, aby rytirúw franczuskich, gakimkolwek spúsobem múže, na swú stranu obrátila (PeP 1770); Kralomoc wiznamenawa pychu, bohatstwy, chwalu, ditky, cardinaly, biskupi, prelaty, ritiruw a predstawenych (Kal 18. st); a hned králowe Neptolema za rytire pasowali (HI 18. st);
x. pren Kristus Pan gest nassym wudcem, mi pak sme geho rytyry a wogacy (CS 18. st) nasledovníci; -sky príd: pan Petr Loysz Sscziawnyce stawu rycierskeho a pan Paulus, obywatel w Sscziawnycy meste (B. ŠTIAVNICA 1583); w tesskjch sprawach a prech rakosse se zwolawagj z ritjrskeho stawu (KoB 1666); balteus: ritjrský, wogensky pás, kožený, ssponkamy neb s puklamy ozdobený (WU 1750)
L. r. človek, muž rytier: jakoz gest vrozeny vladika pan Melichar Jošt, listu tohoto vkazatel, kteryz v mne gsaucze dobrze a chwalitebnie, iako na dobreho ritierzskeho czlowieka slušy (OPAVA 1519 E); dostit gest hanebne urozenemu a owssem rytjrskemu mužy bezpráwy strelby wystrelowaty drywe času i aniž mne gest poručenó (HI 18. st); -sky prísl statočne, hrdinsky (ako rytier): knižata woganske ponukagu a smelost k bogowany prydawagu wogakom swim, aby sylne, udatne, zmužyle bogowaly, sa branily a rytirsky držaly w bogy (SKá 18. st); -stvo [-o, -í] s vojsko: toto prikazani dawam tobe, abi si ritirowal dobrim ritirstwim, zachowal wiru a dobre swedomi (TC 1631); v jedenactem šturmovaní mnoho našich zbili, a tak již na tritisíc našich jest zustalo, rytirstva silneho (HP 1684/ 1705); kral Laomedon z ritjrstwem swjm k brehu na nás z mesta wytáhne (HI 18. st)

rytier
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) rytier
G (bez) rytiera
D (k) rytierovi
A (vidím) rytiera
L (o) rytierovi
I (s) rytierom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) rytieri
G (bez) rytierov
D (k) rytierom
A (vidím) rytierov
L (o) rytieroch
I (s) rytiermi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu