rytier -a m.
1. za feud. šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: byť pasovaný za r-a
2. neskôr za feud. príslušník nižšej šľachty
3. pôvodne člen cirk. rádu ochrancov sv. miest: rád maltézskych r-ov
4. nositeľ istého st. vyznamenania: r. Čestnej légie
5. kniž. statočný muž bojujúci za ušľachtilú ideu: r-i cti
6. expr. sprievodca, spoločník ženy v spoločnosti; gavalier: zveriť sa na svojho r-a
● r. bez bázne a hany dokonalý muž;
rytiersky príd. i prísl.: r. stav, r-a výprava, r. turnaj, r-e rády, r-e spôsoby; r. sa správať, r. prijať porážku;
rytierskosť -i ž., rytierstvo -a s. k 1, 5: hrady z čias r-a; dokázať svoje r.
rytier -ra pl. N -ri m.
gavalier 1. muž ušľachtilých vlastností a uhladeného správania najmä k ženám: je gavalier, akých je málo • expr. rytier: správať sa ako rytier • džentlmen, pís. i gentleman
2. muž uchádzajúci sa o náklonnosť ženy • nápadník • hovor.: kurizant • fešák: za mladi mala veľa gavalierov, nápadníkov, kurizantov, fešákov
3. veľkodušný, štedrý človek platiaci obyč. za iných • hovor. grand: robiť gavaliera, granda
rytier 1. p. gavalier 1 2. p. šľachtic 1, 2
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
rytier, -a m.
1. hodnosť, ktorú získavali príslušníci šľachtického stavu v stredoveku pasovaním, ak sľúbili vernosť svojmu lennému pánovi a ochranu slabým, najmä ženám: chrabrý r.; pasovať niekoho za r-a; pren. žart. r. smutnej postavy o rojčivom, neaktívnom, trochu smiešnom človeku;
2. hodnosť nositeľa radu: r. Čestnej légie;
3. človek ušľachtilých vlastností, bojovník za nejakú ideu: správať sa, konať ako r.; r. ducha; Všetci boli rytiermi cti. (Smrek) Myslíte si, že svet pozostáva zo samých rytierov? (Stod.)
4. sprievodca dámy v spoločnosti: Čakajú na Širického, ktorý býva ich sprievodcom a rytierom. (Tim.); mať svojho r-a obdivovateľa, milenca; byť verným r-om niekoho (najmä ženy) ochrancom, obdivovateľom;
rytiersky príd.
1. súvisiaci s rytierstvom: r. stav, r-a hra, r-e turnaje, r-e výpravy, r-e romány;
2. majúci vlastnosti rytiera, slušný, šľachetný, úslužný: r. muž; r-a pomoc (Škult.); r-e spôsoby (Krno);
rytiersky prísl.;
rytierskosť, -ti ž. vlastnosti rytiera; slušnosť, šľachetnosť, úslužnosť;
rytierstvo, -a str.
1. stredoveký šľachtický stav: stredoveké r. (Kuk.); hluk starého rytierstva (Sládk.);
2. vlastnosť charakterizujúca rytierov, rytierskosť: Bolo by to rytierstvo ísť nožom na bezbranného človeka! (Ráz.)
3. hromad. rytieri
rytier [ryt-, ryc-; -ier, -ír] m nem šľachtic, kt. pri pasovaní prevzal isté záväzky: wysoče oswiečenym panom, panom knyzitom vrozenym panom, panom a statecznym ryčierom, vrozenym panom a wladnykom oppatrnym a mudrym (B. ŠTIAVNICA 1583); (otec dcére) dal poručeny, aby rytirúw franczuskich, gakimkolwek spúsobem múže, na swú stranu obrátila (PeP 1770); Kralomoc wiznamenawa pychu, bohatstwy, chwalu, ditky, cardinaly, biskupi, prelaty, ritiruw a predstawenych (Kal 18. st); a hned králowe Neptolema za rytire pasowali (HI 18. st); x. pren Kristus Pan gest nassym wudcem, mi pak sme geho rytyry a wogacy (CS 18. st) nasledovníci; -sky príd: pan Petr Loysz Sscziawnyce stawu rycierskeho a pan Paulus, obywatel w Sscziawnycy meste (B. ŠTIAVNICA 1583); w tesskjch sprawach a prech rakosse se zwolawagj z ritjrskeho stawu (KoB 1666); balteus: ritjrský, wogensky pás, kožený, ssponkamy neb s puklamy ozdobený (WU 1750) L. r. človek, muž rytier: jakoz gest vrozeny vladika pan Melichar Jošt, listu tohoto vkazatel, kteryz v mne gsaucze dobrze a chwalitebnie, iako na dobreho ritierzskeho czlowieka slušy (OPAVA 1519 E); dostit gest hanebne urozenemu a owssem rytjrskemu mužy bezpráwy strelby wystrelowaty drywe času i aniž mne gest poručenó (HI 18. st); -sky prísl statočne, hrdinsky (ako rytier): knižata woganske ponukagu a smelost k bogowany prydawagu wogakom swim, aby sylne, udatne, zmužyle bogowaly, sa branily a rytirsky držaly w bogy (SKá 18. st); -stvo [-o, -í] s vojsko: toto prikazani dawam tobe, abi si ritirowal dobrim ritirstwim, zachowal wiru a dobre swedomi (TC 1631); v jedenactem šturmovaní mnoho našich zbili, a tak již na tritisíc našich jest zustalo, rytirstva silneho (HP 1684/ 1705); kral Laomedon z ritjrstwem swjm k brehu na nás z mesta wytáhne (HI 18. st)